Patrik nastúpil do materskej školy v 4 rokoch a už vtedy sa zaujímal predovšetkým o písmená, číslice, udivoval znalosťou veľkého množstva vlajok, zaujímal sa o ostatné štáty, poznal ich hlavné mestá. S ostatnými deťmi sa veľmi nehral, radšej si pozeral encyklopédie, kreslil mapy krajiny, ktoré boli detailne prepracované alebo si sám staval z kociek cesty, labyrinty, mestá atď. V piatich rokoch už plynule čítal. Bohužiaľ často vyrušoval a u detí nebol veľmi obľúbený, dokonca sa niektorým deťom posmieval, keď niečo nevedeli. Pri raňajšom kruhu často vykrikoval. Pani učiteľky vďaka rozhovoru s rodičmi zistili, že Patrik sa doma najradšej hrá s glóbusom, prezerá si rád mapy, kreslí si vlastné značky do máp atď. S najväčšou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že ide o chlapca s prejavmi nadania v oblasti logicko-matematickej, s priestorovou predstavivosťou, ktorý v skorom veku dokázal počítať, čítať a mal výbornú pamäť predovšetkým na mená štátov a hlavných miest jednotlivých krajín. Pani učiteľky dali Patrikovi úlohu, aby im pomohol so zriadením kútika pre malých výskumníkov, aby premýšľal, čo všetko by tam deti potrebovali. Zapojili ho, aby im pomáhal s demonštráciou jednoduchých pokusov a osvedčil sa aj pri zapisovaní postupu, kedy si vymyslel vlastné značenie. Vo „vedeckom kútiku“ bol ochotný spolupracovať, kedy zapájal aj ostatné deti, ktoré mu asistovali.

Učiteľka Lenka si plánuje aktivity na ďalší týždeň. Chcela by pokračovať v téme „u lekára“, ktorej sa začali v triede venovať, keď si jedno z detí prinieslo obrázok, ktorý dostalo pri lekárskej prehliadke. Učiteľka si prešla vzdelávacie plány a premýšľala, ako by mohla integrovať rôzne oblasti kurikula do aktivít k téme „v lekárskej ambulancii“.
V pondelok si vytvorila priestor na dramatizáciu „u lekára“, využili pri tom lekárske oblečenie, hračky – lekárske kufríky, zároveň pri tejto téme plánovala zakomponovať aj rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností. Počas ranného kruhu deťom čítala príbeh o človeku, ktorý sa bál ísť k lekárovi. S deťmi sa rozprávali, prečo je dôležité chodiť k lekárovi a čo by deti mohli urobiť alebo si povedať, keď sú z návštevy lekára nervózne.
V rámci podpory pregramotnosti si naplánovala zadať deťom úlohu, a to pokúsiť sa napísať alebo inak stvárniť potrebné nápisy („ambulancia“, „váha“, „čakajte, prosím“). Deti si v malých skupinkách precvičovali predmatematické zručnosti a schopnosti kritického myslenia, keď hrali hru: „Čo chýba?“, pri ktorej využili hračky – lekárske kufríky.