Narušená komunikačná schopnosť
O narušenej komunikačnej schopnosti hovoríme vtedy, keď je u dieťaťa narušená niektorá z rovín jazykových prejavov alebo aj viacero rovín súčasne a toto narušenie v rôznej miere negatívne ovplyvňuje uskutočnenie komunikačného zámeru.
Problémy sa môžu prejaviť v nasledujúcich rovinách jazyka:
|
Foneticko-fonologická rovina |
zvuková stránka reči, výslovnosť hlások, použitie hlások |
|
Lexikálno-sémantická rovina |
obsahová stránka reči, slovná zásoba |
|
Morfologicko-syntaktická rovina |
gramatická stránka reči, odráža celkovú úroveň psychického vývinu dieťaťa |
|
Pragmatická rovina |
sociálne uplatnenie komunikačných schopností |
Uvedené jazykové roviny sa pri vývine detskej reči vzájomne prelínajú. Z hľadiska komunikácie môže byť narušená:
expresívna zložka reči (vyjadrovania) alebo
receptívna zložka (porozumenie reči),
prípadne obe tieto zložky súčasne.
Narušená komunikačná schopnosť môže byť:
- vrodená (napr. palatolália) alebo
- získaná (napr. elektívny mutizmus).
Môže tiež ísť o príznak iného dominantného ochorenia či postihnutia (napr. telesného alebo mentálneho postihnutia), v tomto prípade hovoríme o symptomatických poruchách reči. Narušenie môže byť úplné alebo čiastočné, jedinec si ich môže uvedomovať alebo tiež nemusí(napr. v prípade brblavosti).
Za narušenú komunikačnú schopnosť u dieťaťa nemožno považovať tie prejavy, ktoré sú v danom veku považované za fyziologické, teda vývinovo prirodzené.
- Napríklad v období medzi druhým a štvrtým rokom života dieťaťa sa môže prejaviť fyziologická neplynulosť.
- Do štvrtého roku života tiež hovoríme o fyziologickom dysgramatizme (nedostatočne rozvinuté schopnosti tvoriť gramaticky správne tvary slov).
- Za narušenie komunikačnej schopnosti nemožno považovať ani nesprávnu výslovnosť, vynechávanie alebo zámenu vyslovovaných hlások pred piatym rokom života dieťaťa.