V období okolo tretieho až štvrtého roku života sú u detí pomerne častéfyziologické problémy v reči, ktoré môžu byť niekedy mylne považované za začiatok zajakavosti. Pravdepodobne ide o prirodzenú nevedomú stratégiu dieťaťa pri lingvisticky náročnom prejave, keď si opakovaním, príp. zarážkami v reči, pomáha získať viac času na zložitejšie vyjadrenie. Iba malé percento fyziologických iterácií (opakovaní slov) sa v neskoršom veku rozvinie do skutočnej zajakavosti.Osoby starajúce sa o deti by mali k týmto problémom pristupovať citlivo, predovšetkým by nemali tlačiť na rečový prejav dieťaťa.