search
Menu

Špecifická forma modelovania inklúzie

V rámci inkluzívnej pedagogiky je dobré začať s aktivitami zameranými na prijatie skutočnosti, že každý člen spoločnosti má s ostatnými niečo spoločného a zároveň sa od druhých v niečom líši. Základom je deti priviesť k akceptácii rozmanitosti v spoločnosti ako niečoho, čo spoločnosť obohacuje. Potom môžeme prejsť k aktivitám zameraným na bližšie poznanie určitých odlišností.


V prípade konkrétnych druhov zdravotného postihnutia predstavujeme okrem informácií o tom, čo to predstavuje a ako vzniká, najmä informácie o potrebách ľudí s daným postihnutím (čo potrebuje človek, ktorý nemôže chodiť, aby sa mohol pohybovať, aké pomôcky využíva človek nevidomý, ako mu môžeme pomôcť a pod.). Dôležité je umožniť deťom poznať, že s využitím adekvátnej podpory môžu osoby so zdravotným postihnutím žiť kvalitný a pestrý život. 

Primerane veku sa venujeme tiež témam ako sú ľudská dôstojnosť, spolupatričnosť a prosociálnosť. 

Špecifickou formou modelovania inklúzie môže byť napr. nácvik konkrétnych zručností, kedy si na základe získaných poznatkov deti utvárajú základy pre vlastné názory a postoje. Sú to interaktívne a zážitkové procesy simulovaných či reálnych situácií riešených primerane vzhľadom na vek účastníkov a ich skúsenosti z interakcií s postihnutými ľuďmi.

Výber aktivít a ich náročnosť závisí od vekových osobitostí detí, ale aj na ich skúsenostiach z interakcií s postihnutými ľuďmi.

Základné témy na komunikáciu o postihnutí či znevýhodnení s deťmi predškolského veku:

  • Žiadni dvaja ľudia nie sú rovnakí, niektoré rozdiely sú len viacej viditeľné.
  • Postihnutie/znevýhodnenie je len jedna charakteristika človeka. Človek má veľa charakteristík: čo má rád, nemá rád. Má svoje silné stránky a úlohy, ktoré chce zvládnuť.
  • Deti s postihnutím/znevýhodnením sú ako všetky ostatné deti v tom, že chcú mať kamarátov, chcú aby si ich vážili a aby niekam patrili.
  • Deti sa s postihnutím/znevýhodnením narodia alebo majú postihnutie po chorobe alebo nehode. Postihnutie/znevýhodnenia nemôžeme od niekoho „chytiť“.
  • Každý človek sa v priebehu života môže stať postihnutým/znevýhodneným (napr. po úraze alebo chorobe).
  • Len preto, že má niekto telesné postihnutie/znevýhodnenie (keď časť alebo časti tela dobre nefungujú), neznamená to, že nevyhnutne má aj kognitívne postihnutie (myslenie).
  • Deti s postihnutím/znevýhodnením môžu robiť mnoho vecí rovnako ako ostatné deti, len im to môže trvať dlhšie. Môžu k tomu taktiež potrebovať pomoc druhého človeka alebo nejakú pomôcku či zariadenie.

V rámci rozhovoru o niekom s postihnutím/znevýhodnením je dôležité, aby učiteľ používal jasný a rešpektujúci jazyk. Pri deťoch predškolského veku by mali byť vysvetlenia jednoduché, ako napr.: „Dievčatko používa invalidný vozík, pretože jej nohy nie sú dosť silné, aby zvládli chodiť.“

Tiež treba deťom opakovať, že prezývky – označujúce určité znevýhodnenie alebo postihnutie– sú neprijateľné, pretože druhým ubližujú.