Mentálna retardácia (mentálne postihnutie)

Termín mentálna retardácia sa vyznačuje veľkým množstvom definícií. Súhrnne však všetky majú dva spoločné ukazovatele:

• celkové zníženie rozumových schopností (vznik do 18 rokov života), 
• znížená adaptácia na okolité prostredie.
  
  

  Znížená adaptácia na okolité prostredie sa prejavuje trvalými deficitmi v oblasti komunikácie, sociálnych zručností, sebaobslužných činností, starostlivosti o vlastné zdravie, vzdelávanie a trávenie voľného času. V dospelom veku tiež uplatnenie sa v komunite a v zamestnaní. U osôb s mentálnou retardáciou (ďalej MR) pozorujeme absenciu dôležitých vzorcov správania, ktoré sa očakávajú od jedinca daného veku a v danom kultúrnom prostredí. Deti a dospelí s MR si neosvojili správanie typické pre daný vek, resp. nie sú schopní ho zodpovedajúcim spôsobom uplatniť v konkrétnych situáciách.

  Súhrnne teda môžeme povedať, že mentálna retardácia je znížená schopnosť, ktorá je charakteristická výraznými obmedzeniami v intelektových funkciách a tiež v adaptačnom správaní, čo sa prejavuje deficitom schopnosti myslieť v abstraktných pojmoch, obmedzenými praktickými zručnosťami potrebnými pre samostatný život jedinca.

  
  Mentálnu retardáciu môžeme klasifikovať podľa najrôznejších kritérií. Súčasné klasifikačné systémy vychádzajú z príčin vzniku postihnutia, symptómov, hĺbky postihnutia alebo miery podpory, ktorú jedinec potrebuje na to, aby mohol žiť čo najbežnejším spôsobom života. Nasledujúca klasifikácia vychádza z Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10).