Separačná úzkostná porucha u detí

Ide o extrémne sa prejavujúci strach z odlúčenia od rodiča. Väčšinou ide o odlúčenie od matky alebo inej starajúcej sa osoby. Nezriedka rozvoju tejto poruchy predchádza udalosť v rodine spojená so sťahovaním, odchodom alebo úmrtím rodiča. Odlišuje sa od bežného strachu z odlúčenia výraznými problémami v sociálnom fungovaní. Prejavuje sa napr.:

• veľmi silným strachom z trvalej straty rodiča, z únosu v dobe odlúčenia od rodičov a pod.,
• nočnými morami o odlúčení od rodičov,
• odmietaním navštevovať materskú školu,
• ťažkosťami so zaspávaním bez prítomnosti rodiča.

Fóbická úzkostná porucha v detstve

Výskyt strachu z konkrétnych vecí, osôb, zvierat a situácií je u detí vo veku troch až štyroch rokov prirodzenou súčasťou vývinu poznávania. O fóbickej úzkostnej poruche možno hovoriť vtedy, keď ide o nadmerný strach. Všeobecne každý strach, ktorý sa nestretne so zodpovedajúcou starostlivosťou dospelých či emočne dostupným vysvetlením, sa môže zmeniť na fóbiu. Napr. strach z tmy sa môže zmeniť na fóbický syndróm, ak zo strany starajúcich sa osôb nie je dostatočne naplnená potreba dieťaťa byť v bezpečí a v bezpečí objavovať svet okolo seba.

Sociálna úzkostná porucha v detstve

Túto poruchu charakterizuje strach z cudzích ľudí a obavy či úzkosti pri zažívaní nových či nezvyčajných sociálnych situácií. Napr. dieťa, ktoré sa vyhýba hovorenému prejavu pred rovesníkmi a/alebo učiteľmi, môže mať problémy so zvládaním emočných reakcií, keď sa ocitne v situácii, ktorá od neho vyžaduje priebojnosť.

Porucha súrodeneckej rivality

Určitú mieru emočného rozrušenia, ktoré obvykle nasleduje po narodení mladšieho súrodenca, vykazuje väčšina detí. Porucha súrodeneckej rivality by mala byť diagnostikovaná len vtedy pokiaľ miera, či vytrvalosť rozrušenia dosahuje nezvyčajné intenzityči je spojená s abnormalitami v sociálnej interakcii. Môže sa prejavovať nevšímavosťou, či príliš pozitívnym/negatívnym postojom k súrodencovi.