Narušený vývin reči

Vývin reči u dieťaťa neprebieha ako izolovaný proces, ovplyvňuje ho množstvo vnútorných aj vonkajších faktorov. Z vnútorných faktorov ide najmä o vývin vnímania, motoriky a myslenia. Z vonkajších faktorov je podstatná predovšetkým kvalita interakcie s najbližšími osobami v rodine dieťaťa.

Narušený vývin reči ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa. Miera vplyvu je závislá od závažnosti poruchy i schopnosti okolia poskytnúť dieťaťu adekvátnu podporu. Narušený vývin reči tak môže v rôznej miere negatívne ovplyvňovať formovanie osobnosti dieťaťa, kvalitu jeho sociálnych vzťahov, školskú úspešnosť i spôsob trávenia voľného času.

Odborníci rozlišujú nasledujúce kategórie narušenia vývinu reči

  • Oneskorený vývin reči (jednoduchý): Ide o stav, keď dieťa vo veku troch rokov ešte nehovorí, prípadne ku komunikácii využíva hovorenú reč oveľa menej ako deti v rovnakom veku. Zároveň nie je narušené porozumenie hovorenej reči a u dieťaťa sa tiež nevyskytuje deficit v oblasti intelektu či motoriky.
    Ako najčastejšia príčina býva uvádzaná dedičnosť, oneskorený vývin centrálnej nervovej sústavy, mierna porucha sluchu či komunikačne nedostatočne podnetné prostredie dieťaťa.
    Hlavným príznakom je oneskorenie v oblasti rečového prejavu, ktorý je ovplyvnený vhodným výchovným pôsobením a podporou. Ak sú výchovné pôsobenie a ďalšie vonkajšie podmienky priaznivé, vyjadrovacie schopnosti sa u dieťaťa rozvinú do očakávanej úrovne. V prípade, že dieťa v troch rokoch celkom či takmer nehovorí, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka (logopéda), ktorý v spolupráci s ďalšími odborníkmi (neurológ, foniater atď.) vylúči iné, závažnejšie príčiny obmedzených vyjadrovacích schopností dieťaťa.

  • Obmedzený vývin reči: Ide o výraznejšie oneskorenie vyjadrovania, ktoré je spojené s ďalšími obmedzeniami vo vývine, prípadne mimoriadne nepriaznivými vonkajšími okolnosťami.
    Medzi najčastejšie príčiny je uvádzaná mentálna retardácia, ťažšia porucha sluchu či výrazné patologické sociálne prostredie, zahŕňajúce i extrémne prípady absencie zmyslových a komunikačných podnetov (deti sú dlhodobo nechávané samy v postieľke bez interakcie s opatrujúcou osobou a pod.).
    Príznaky:Porucha je najviac zrejmá v obsahovej stránke reči (rozsahu a kvalite slovnej zásoby a schopnosti jeho uplatnenia). U detí s mentálnou retardáciou záleží miera oneskorenia od stupňa postihnutia intelektu. I s dodatočnou intenzívnou podporou v predškolskom a školskom veku je v prípade obmedzeného vývinu reči prognóza nepriaznivá, reč sa vo väčšine prípadov nerozvinie do tej miery, ktorá zodpovedá norme pre daný vek.

  • Prerušený vývin reči: Ide o stav, keď bol fyziologický vývin reči z nejakého dôvodu prerušený.

    Príčinou prerušenia môžu byť úrazy, nádorové ochorenia mozgu alebo hovoridiel, ťažká porucha sluchu, závažné psychické traumy a pod. Za priaznivých podmienok (pri úspešnej liečbe, kompenzácii poruchy sluchu slúchadlom, úraze bez trvalých následkov a i.) je s dostatočnou podporou možné dosiahnuť očakávanú úroveň rozvoja reči. Ak sa príčina prerušenia nepodarí odstrániť, prípadne sú jej následky trvalé, ďalší priebeh vývinu je podobný ako pri obmedzenom vývine reči.

  • Odlišný vývin reči: O odlišnom vývine reči hovoríme najčastejšie u detí s rázštepom chrbtice. Odlišnosť sa v tomto prípade prejavuje iba v niektorých z rovín rečového vývinu (najčastejšie vo vývine artikulácie a modulačných faktorov reči).

  • Vývinová dysfázia: Ide o špecifické narušenie vývinu reči prejavujúce sa sťaženou schopnosťou alebo neschopnosťou naučiť sa verbálne komunikovať napriek tomu, že má dieťa primerané podmienky na rozvoj reči.

    Príčiny vzniku tejto vývinovej poruchy neboli doteraz jednoznačne identifikované, predpokladá sa, že ide o drobné difúzne poškodenie mozgu narušujúce vývin kognitívnych funkcií, ku ktorým došlo v prenatálnom období, príp. počas pôrodu alebo tesne po ňom. Zvažované sú i vplyvy dedičnosti. Táto diagnóza sa stanovuje po treťom roku života dieťaťa.

    Príznaky: Deficity sa prejavujú ako v jazykových, tak v nejazykových oblastiach. V jazykovej oblasti ide o problémy s porozumením hovorenej reči a v neskoršom veku i písanej. Ďalej je v rôznej miere zasiahnutá produkcia reči. Dieťa má problém pomenovať veci, ktoré bežne pozná, má problémy so správnou gramatickou stránkou jazyka (skloňovanie, časovanie, používanie predložiek) a tvorbou zložitejších viet a súvetí. V nejazykovej oblasti býva v rôznej miere narušená motorika. Dieťa je celkovo neobratné, problémy pozorujeme i v motorike hovoridiel a rúk. Tiež je narušené sluchové a zrakové vnímanie, funkcia pamäte, orientácia v priestore. Konkrétna skladba problémov a miera ich závažnosti je veľmi variabilná.

    V rámci komplexnej diagnostiky sú bližšie popísané konkrétne deficity a zároveň sú vylúčené iné príčiny (mentálna retardácia, porucha sluchu a pod.).