V komunikácii detí s Aspergerovým syndrómom sú však prítomné nápaditosti v sociálnom uplatnení (napr. problémy so vcítením sa do pocitov komunikačného partnera). Ich komunikácia býva často jednostranne zameraná, majú napr. tendenciu hovoriť iba o ich vyhranenom záujme. Neprejavujú záujem o rozprávanie druhých, ktoré sa ich obľúbených tém netýka. Ich reč sa môže javiť ako pedantná, v komunikácii pokračujú aj napriek zjavnému nezáujmu komunikačného partnera. Majú tiež problémy s pochopením humoru, irónie alebo metafory. Výrazne narušené sú i neverbálne prostriedky komunikácie. Prítomná býva i neadekvátna intonácia, nesprávne používanie zámen a verbálne stereotypy.

Deti s touto poruchou majú všeobecne problém s chápaním sociálnych situácií, často preto reagujú inak, než sa očakáva v kontexte danej situácie. Obvykle majú problémy so zapojením sa do kolektívu.Často sú popisovaní ako samotári, ktorí ale prejavujú určitý záujem o nadviazanie priateľstva a kontaktov. Ich pokusy o nadviazanie vzťahov s ostatnými však niekedy nebývajú úspešné a tieto neúspechy bývajú zdrojom frustrácie (často trvalej). Nezdary pri nadväzovaní funkčného vzťahu s rovesníkmi pramenia najmä z nesprávnej interpretácie či nedostatočnej citlivosti k emóciám druhých. Na vine môže byť i nevhodná voľba prostriedkov na nadviazanie kontaktu. Odmietanie v kolektíve tiež môže byť reakciou na neobvyklé správanie, ktoré býva dôsledkom nedostatočnej kontroly emócií (napr. výbuchy hnevu).

U detí s Aspergerovým syndrómom býva častá celková neobratnosť, ktorá sa môže prejaviť pri nácviku písania alebo pri športových aktivitách (hádzanie a chytanie lopty, jazda na bicykli). Problémy mávajú i v činnostiach vyžadujúcich vizuálno-motorickú koordináciu (napr. pri tanci alebo cvičení vyžadujúcom napodobňovanie pohybu učiteľa).

Osoby s touto poruchou často dosahujú významné úspechy v úzkom okruhu záujmov.