Čím mladšie dieťa, tým ľahšie prijíma rôznorodosť iných detí. Sčasti preto, že týmto deťom stačí jednoduchšie vysvetlenie a sčasti preto, že nemajú vybudované predsudky. Proces rozvoja vzájomnej akceptácie a rešpektu sa jednoduchšie usmerňuje v materskej škole v porovnaní so školským vekom detí. Ak deti vyrastajú spolu od útleho veku, nadobúdajú navyše zručnosti priamo potrebné pre život – obojstranné spoznávanie sa, vytváranie priateľstva, jeho udržanie, správnu komunikáciu, ochotu spolupracovať, vyjadrovať svoje potreby a emócie i konštruktívne riešiť príležitostné konflikty. 

Akceptácia a s ňou nastupujúca súdržnosť všetkých detí je jedným zo základných predpokladov pre úspešný proces inklúzie. O inklúzii nemožno hovoriť vtedy, ak ide o fyzické začlenenie dieťaťa do kolektívu bez integrácie s očakávaním, čo daná situácia prinesie. V rovesníckych skupinách sa môžu objavovať prvky stigmatizácie s pozorovateľnou izoláciou dieťaťa „s odlišnosťou“. Odmietanie dieťaťa s „odlišnosťou“ skupinou je nutné riešiť diskusiou, spoločnými aktivitami, ktoré sprostredkujú zážitok odlišnosti, zaradením riadených spoločných aktivít založených na vzájomnej spolupráci a ďalšími zmenami pedagogických stratégií. 

Veľkú pozornosť je potrebné venovať prevencii rozvoja negatívnych vzťahov medzi deťmi prostredníctvom systematickej osobnostne sociálnej výchovy. Inkluzívne stratégie v ranom veku zdôrazňujú špecifické prvky sociálneho učenia, ktoré sa začínajú v plnej miere rozvíjať od predškolského veku dieťaťa.