Ako zvládnuť komunikáciu s „nahnevaným“ rodičom

  • Aj keď prichádza nahnevaný rodič, môžeme ho oceniť za to, že prišiel. 
  • To, že sa objavil, ukazuje, že má záujem situáciu riešiť, urobil si čas, aby prišiel, dokonca do celej situácie investoval toľko energie, že sa rozčúlil. „To je dobre, že ste prišli.“∙
  • Uznávame potreby druhého. „Vidím, že vás niečo trápi, som rád, že ste to prišli riešiť.“ Uznanie je dobré prejaviť práve vo chvíli, kedy je situácia dramatická a jeden z rečníkov zvyšuje hlas. 
  • Najťažšie je nenaskočiť na kritickú, devalvujúcu alebo vulgárnu vlnu.
  • Nepodliehajme afektu alebo „Čo si to dovoľujete?!“
  • Neberieme si útoky rodičov osobne.
  • S rodičom hovoríme z roly učiteľa, nikdy sám za seba. Pokiaľ sa situácia vyhrotí, je to stret rol, v žiadnom prípade to nie je osobný konflikt. Preto nikdy nepoužívame výrazy ako: „Čo si to dovoľujete?“ Neprilievame olej do ohňa. Na podobnú otázku nemôžeme čakať rozumnú odpoveď.
  • Je potrebné porozumieť tomu, čo rodič potrebuje.
  • Vyvarujme sa otázke „Prečo?“ Rodič to môže vnímať ako obviňovanie a vyvoláva to u neho potrebu sa obhajovať. V rozhovore sa snažíme vyjednať čo najlepšie riešenia pre obe strany: Výhra – Výhra. Skôr sa pýtame: „Ako mám tomu rozumieť? Čo tým myslíte?“
  • Snažíme sa vyhnúť kritickému hodnoteniu výchovných metód rodičov – skôr sa zamerať na nevýhodnosť daného postupu pre dieťa.
  • Vyjadrujeme fakty, nie dojmy. Vždy popisujeme, čo sa skutočne stalo a aký to má význam pre chod školy.
  • Uvedomujeme si, že v hodnotení druhých hrajú rolu nasledujúce percepčné kľúče:
    • vzhľad
    • naše predchádzajúce skúsenosti
    • podobnosť s niekým, koho poznáme 
    • stereotypy
    • oblečenie
    • gestá
    • podle sebe súdim teba.
  • Treba si uvedomiť, že počúvame výberovo – informácie prechádzajú cez náš osobný dekóder/filter – máme tendenciu prisudzovať výrokom druhého významy, ktoré odrážajú naše vlastné skúsenosti a presvedčenia.
  • Stačí jedna charakteristika, ktorá sa nám na druhom nepáči a následne môžeme získať dojem, že „už o ňom niečo vieme“ – haló efekt.
  • Popisujeme, čo vidíme (pozorovanie, emócie, interpretácia).