Zásady efektívneho rozhovoru s rodičom pri riešení problémuPŘEDEŠLÁNÁSLEDUJÚCÍ
Ako zvládnuť komunikáciu s „nahnevaným“ rodičom
- Aj keď prichádza nahnevaný rodič, môžeme ho oceniť za to, že prišiel.
- To, že sa objavil, ukazuje, že má záujem situáciu riešiť, urobil si čas, aby prišiel, dokonca do celej situácie investoval toľko energie, že sa rozčúlil. „To je dobre, že ste prišli.“∙
- Uznávame potreby druhého. „Vidím, že vás niečo trápi, som rád, že ste to prišli riešiť.“ Uznanie je dobré prejaviť práve vo chvíli, kedy je situácia dramatická a jeden z rečníkov zvyšuje hlas.
- Najťažšie je nenaskočiť na kritickú, devalvujúcu alebo vulgárnu vlnu.
- Nepodliehajme afektu alebo „Čo si to dovoľujete?!“
- Neberieme si útoky rodičov osobne.
- S rodičom hovoríme z roly učiteľa, nikdy sám za seba. Pokiaľ sa situácia vyhrotí, je to stret rol, v žiadnom prípade to nie je osobný konflikt. Preto nikdy nepoužívame výrazy ako: „Čo si to dovoľujete?“ Neprilievame olej do ohňa. Na podobnú otázku nemôžeme čakať rozumnú odpoveď.
- Je potrebné porozumieť tomu, čo rodič potrebuje.
- Vyvarujme sa otázke „Prečo?“ Rodič to môže vnímať ako obviňovanie a vyvoláva to u neho potrebu sa obhajovať. V rozhovore sa snažíme vyjednať čo najlepšie riešenia pre obe strany: Výhra – Výhra. Skôr sa pýtame: „Ako mám tomu rozumieť? Čo tým myslíte?“
- Snažíme sa vyhnúť kritickému hodnoteniu výchovných metód rodičov – skôr sa zamerať na nevýhodnosť daného postupu pre dieťa.
- Vyjadrujeme fakty, nie dojmy. Vždy popisujeme, čo sa skutočne stalo a aký to má význam pre chod školy.
- Uvedomujeme si, že v hodnotení druhých hrajú rolu nasledujúce percepčné kľúče:
- vzhľad
- naše predchádzajúce skúsenosti
- podobnosť s niekým, koho poznáme
- stereotypy
- oblečenie
- gestá
- podle sebe súdim teba.
- Treba si uvedomiť, že počúvame výberovo – informácie prechádzajú cez náš osobný dekóder/filter – máme tendenciu prisudzovať výrokom druhého významy, ktoré odrážajú naše vlastné skúsenosti a presvedčenia.
- Stačí jedna charakteristika, ktorá sa nám na druhom nepáči a následne môžeme získať dojem, že „už o ňom niečo vieme“ – haló efekt.
- Popisujeme, čo vidíme (pozorovanie, emócie, interpretácia).