Detský autizmus
Autizmus je vrodenou poruchou niektorých funkcií mozgu. Jej prejavy sa objavujú pred tretím rokom života. Porucha spôsobuje, že dieťa nerozumie, čo vidí, počuje a prežíva.
Klinický obraz autizmu možno zovšeobecniť pomocou charakteristík abnormálneho fungovania v nasledujúcich oblastiach:
1) Sociálna interakcia a komunikácia
2) Predstavivosť
Medzi typické znaky autizmu patrí:
- náročné nadväzovanie očného kontaktu (akoby sa dieťa dívalo cez druhú osobu);
- stereotypná hra či aktivita s predmetmi (s hračkou sa nehrá obvyklým spôsobom, lipne na jednom spôsobe používania hračky);
- fascinácia detailmi predmetov či ľudského tela (napr. pri autíčku sa zaujíma iba o kolieska, ktoré vytrvale roztáča a pozoruje);
- absencia prejavov citových reakcií na prítomnosť i neprítomnosť rodiča (dieťa neprejavuje radosť z prítomnosti rodiča ani ľútosť z toho, že sa rodič vzdialil);
- nezáujem až odpor k emocionálnemu fyzickému kontaktu (napr. maznanie);
- oneskorený vývin reči (v dvoch rokoch dieťa ešte vôbec nehovorí, často komunikuje prostredníctvom kriku);
- opakovanie slov či doslovných výpovedí ostatných bez zjavného komunikačného zámeru (obsah výpovede dieťaťa je ozvenou výpovede druhých);
- problémy s príjmom potravy (dieťa konzumuje len vybrané druhy jedál, je veľmi málo alebo sa, naopak, prejedá);
- neznášanlivosť niektorých zvukov či vôní (pachov) a silné afektívne reakcie na ne;
- nezáujem o vzťahy s rovesníkmi (akoby nevnímalo ich prítomnosť alebo sa im aktívne vyhýba);
- problémy so zameraním pozornosti na veci, na ktoré sa druhá osoba snaží upozorniť, obzvlášť ak sú vzdialenejšie;
- v komunikácii dieťa často namiesto 1. osoby používa 3. osobu jednotného čísla (Peter chce...);
- znížená schopnosť až neschopnosť vyrovnať sa so zmenou denného programu alebo usporiadania priestoru (napr. zmeny v usporiadaní nábytku v detskej izbe).
Narušené kontakty s blízkymi osobami sa stávajú zreteľnejšie po druhom roku. Niektoré deti nereagujú na oslovenie rodičov a vzniká tak mylný predpoklad, že majú dovtedy nerozpoznanú sluchovú poruchu.
Deti s autizmom tiež často reagujú odlišne, ak sa u nich prejaví zvýšená úzkosť a napätie. S ostatnými deťmi sa nehrajú, spontánne sa nezapájajú do ich činností, niekedy pôsobia tak, akoby prítomnosť ďalších detí ani nevnímali.
Herná činnosť detí s autizmom sa v porovnaní s hrou detí bez tejto poruchy vyznačuje absenciou predstavivosti a symbolickosti. V ich hrách chýbajú typické sociálne prvky (napr. hra na niečo – princezné, rytierov, doktorov atď.). Hra ako činnosť je stereotypná, stereotypné je aj používanie hračiek, ktoré dieťa používa inak, ako na čo sú určené.
V oblasti komunikácie sa u detí môže prejavovať totálna absencia používania reči, menej častý je, naopak, predčasný rečový vývin. Deti s autizmom nepoužívajú reč ako prostriedok komunikácie a výmeny informácií. Reč je chaotická, nezmyselná, komunikatívne bezúčelná, niekedy však odráža veľmi dobrú mechanickú, fragmentárnu pamäť (časté je doslovné opakovanie rôzne dlhých výpovedí, ktoré dieťa predtým počulo). Deti i dospelí s autizmom majú problémy s pochopením kontextu výpovede druhých osôb, nechápu hyperbolu alebo prirovnanie, výpoveď interpretujú doslovne.
Citové prejavy osôb s autizmom sú ambivalentné a polárne. Majú problémy s rozpoznávaním reálneho nebezpečenstva, na druhej strane sa často dostávajú do panického záchvatu v prípade úplne bežných situácií. Ich správanie je charakterizované množstvom rituálov a obsesií, ktoré zvyčajne sprevádzajú ich činnosť pri hygiene, jedle, ceste do materskej školy atď.
Autizmus je ďalej rozdeľovaný do troch kategórií podľa úrovne rozvoja schopností v sociálnej oblasti, vyjadrovania a porozumenia, miery problémového správania, úrovne rozvoja intelektu a schopnosti funkčne tráviť voľný čas:
Nízko funkčný autizmus
Osoby s týmto stupňom poruchy vykazujú minimálne rozvinutú, až takmer nerozvinutú schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne vzťahy. Častá je absencia rozvoja reči. Ak k jej rozvoju dôjde, objavuje sa v podobe opakovania počutého (echolália). Charakteristický je záujem o jednoduché stereotypné činnosti. Často je v ich prejavoch správania prítomné sebapoškodzovanie a agresia. Intelektové schopnosti osôb s nízko funkčným autizmom spadajú do pásma mentálnej retardácie (vo väčšine prípadov ide o ťažkú mentálnu retardáciu).
Stredne funkčný autizmus
Pre tento stupeň poruchy je charakteristická znížená schopnosť nadväzovať sociálny kontakt. V sociálnej komunikácii je zrejmá pasivita a absencia spontánnosti. Komunikácia osôb so stredne funkčným autizmom je čiastočne funkčná. V ich reči sa prejavujú typické nápaditosti (napr. zámena 1. a 3. osoby, echolália, novovytvorené slová, tzv. neologizmy). Častý je výskyt stereotypných pohybov (napr. kývanie alebo búchanie rukou). V hernej činnosti sa objavujú funkčné, vzťahové a konštrukčné hry. Rozumové schopnosti sú obvykle v pásme ľahkej až stredne ťažkej mentálnej retardácie.
Vysoko funkčný autizmus
Základné sociálne a komunikačné funkcie bývajú u osôb s týmto stupňom poruchy zachované. Majú však problémy s pochopením spoločnosťou očakávaných noriem. Ich správanie môže byť ostatnými považované za výstredné alebo neslušné. Reč sa nápadne nelíši od ich rovesníkov, v komunikácii však nerozumejú rolám komunikačných partnerov (iných detí alebo dospelých). V rozhovore tak často zostávajú na ich obľúbených témach, bez toho, aby reflektovali záujem, resp. nezáujem druhých. Majú problémy v spolupráci s ďalšími deťmi. Ich zapojenie do kooperatívnych činností nie je funkčné. Preto je potrebné dobre premyslieť rolu, ktorú bude dieťa v rámci skupinovej činnosti zastávať, prípadne vytvoriť vhodnú alternatívu spočívajúcu v samostatnej práci. Rozumové schopnosti sa u detí s vysokofunkčným autizmom nachádzajú obvykle v pásme podpriemeru až nadpriemeru.