Inkluzívna škola je škola, ktorá prijíma všetky deti a má pripravené podmienky na naplnenie ich rozmanitých individuálnych vzdelávacích potrieb. Spektrum týchto potrieb je veľmi široké. Vzdelávacie potreby vyplývajú nielen zo zdravotného postihnutia alebo znevýhodnenia, ale tiež z kultúrneho prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, nadania či miery osvojenia vyučovacieho jazyka.
Zároveň ide o odlišné potreby, ktoré sú dané preferenciami dieťaťa vo vzťahu k tomu, ako mu je sprostredkovaný vzdelávací obsah či sociálna interakcia v priebehu učenia. Niektoré deti sa lepšie učia pomocou vizuálne prezentovaných informácií, iné si lepšie vštepia počuté a ďalšie na učenie potrebujú pohyb a manipuláciu. Pre niektoré deti je prínosnejšie, ak sa učia samy, iné na dosiahnutie vzdelávacieho maxima potrebujú intenzívnu interakciu s ostatnými deťmi alebo dospelými. Potreby v oblasti učenia môžu byť i v skupine, ktorá je na prvý pohľad homogénna, veľmi odlišné.
Inkluzívna pedagogika počíta s veľkou rozmanitosťou individuálnych vzdelávacích potrieb detí a tieto rozmanitosti tiež využíva na ich vzájomné obohacovanie. Vďaka tomu sa môže jednoduchšie priblížiť k cieľu inkluzívneho vzdelávania, ktorým je podpora každého dieťaťa v dosiahnutí jeho vzdelávacieho maxima pri súčasnom rešpektovaní jeho individuálnych vzdelávacích potrieb. Tomuto cieľu je podriadený i výber metód a foriem vzdelávania. Využívané sú metódy, ktoré stavajú na vlastnej aktivite detí, ich vzájomnej kooperácii a rozvoji reflexie dosahovania vzdelávacích cieľov. To všetko samozrejme s prihliadnutím na vek dieťaťa. Zároveň je kladený dôraz na individualizáciu a diferenciáciu cieľov vzdelávania a prostriedkov k ich dosahovaniu.
Množstvo metód inkluzívnej pedagogiky bolo pôvodne vyvinutých pre deti s určitým druhom zdravotného postihnutia či znevýhodnenia. Ukazuje sa však, že z nich môže profitovať oveľa širšia skupina detí – napr. štruktúrované učenie vytvorené pre deti s poruchami autistického spektra využíva vizualizáciu denného režimu a následnosť aktivít, ktoré dieťa daný deň čakajú.
Využívajú sa obrázky, piktogramy či zástupné predmety, predstavujúce jednotlivé činnosti, zoradené podľa časovej následnosti ich realizácie. Po dokončení aktivity dieťa odkladá obrázok, ktorý ich symbolizuje, a prechádza k ďalšej aktivite. Táto pomôcka nepomáha iba deťom s autizmom, ale i deťom, ktoré majú problém s adaptáciou na režim dochádzky do školy, deťom s poruchou pozornosti alebo deťom, ktoré nevedia po slovensky. Multisenzoriálny prístup, ktorý využíva pri učení súčasne viac zmyslov, ocenia nielen deti so špecifickou poruchou učenia, ale i deti, ktoré majú čiastočné oslabenie v niektorej zo zložiek vnímania.
Inkluzívne vzdelávanie významnou mierou prispieva k sociálnemu učeniu detí.Deti sa učia vzájomne si pomáhať a jeden druhého podporovať na ceste k dosiahnutiu vzdelávacích cieľov. Učia sa, že spoločnosť je prirodzene rozmanitá a individuálne odlišnosti druhých je potrebné prijímať s rešpektom.Zároveň sa v bezpečnom prostredí a pod dohľadom skúseného dospelého učia konštruktívne prekonávať problémy, ktoré odlišnosť môže spôsobovať. Túto cennú skúsenosť si odnášajú do dospelosti a zúročia ju v rodinnom i pracovnom živote. V inkluzívnej škole sa kladie veľký dôraz na systematickú podporu pozitívnych vzťahov medzi deťmi a prevenciu šikany. Podporovaná je celková pozitívna atmosféra v škole, čoho dôležitou zložkou sú i vzťahy medzi pedagógmi navzájom a tiež vzťahy s rodičmi detí.
Na priblíženie filozofie inkluzívneho vzdelávania je možné dobre využiť i popis rozdielov medzi inklúziou a integráciou. Integrácia sa chápe ako začlenenie dieťaťa s určitou odlišnosťou do prostredia, ktoré je primárne pripravené na vzdelávanie detí bez výraznejších odlišností v individuálnych vzdelávacích potrebách. Prostredie školy (architektonické, materiálne, personálne, výučbové) je tak treba dostatočne upraviť a i samotné dieťa sa musí viac či menej prispôsobiť prostrediu, ktoré s jeho prítomnosťou nepočítalo. Oproti tomu inkluzívna škola už dopredu počíta s prítomnosťou detí so širokou škálou individuálnych potrieb, ich rozmanitosť považuje za prirodzenú vec a má preň pripravené podmienky. V prípade, že do školy nastúpi dieťa, ktorého potreby sú výrazne špecifické, podmienky na jeho vzdelávanie sa ďalej prispôsobia.
V súvislosti s individualizáciou vzdelávania je potrebné spomenúť, že vo veľkej väčšine prípadov nemusí ísť o sústavnú individuálnu podporu poskytovanú jednému dieťaťu. To je z mnohých dôvodov v bežnej triede veľmi náročné. Ide skôr o premyslenú diferenciáciu cieľov vzdelávania pre rôzne deti, ktorá vychádza z maxima ich možného rozvoja. Využíva na to výučbové metódy, ktoré sú preukázané výskumom ako skutočne efektívne. Zároveň je potrebné dobre poznať individuálne vzdelávacie potreby detí a im prispôsobovať výber metód a foriem práce.
Dobrým pomocníkom v priebežnom overovaní účinnosti využívaných metód je formatívne hodnotenie, ktoré slúži na mapovanie vzdelávacieho pokroku jednotlivých detí. Formatívne hodnotenie je tiež jedným z nástrojov, ktoré sú využívané v rámci inkluzívnej pedagogiky.
V inkluzívnej škole je každé dieťa považované za jedinečné v kontexte jeho individuálnych vzdelávacích potrieb i vzdelávacieho maxima, ktoré je schopné dosiahnuť. Učitelia sa snažia využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby dieťa mohlo dosiahnuť svoje vzdelávacie maximum. Zároveň akceptujú skutočnosť, že všetky deti nebudú a ani nemôžu dosiahnuť zhodné vzdelávacie ciele.