Sociálne znevýhodnenie
Termín sociálne znevýhodnenie zahŕňa širokú škálu prekážok v učení, ktoré nemajú primárnu príčinu v zdravotnom stave či zdravotnom postihnutí. Príčiny sociálneho znevýhodnenia sú spojené so sociálnym prostredím, v ktorom dieťa vyrastá alebo inými životnými okolnosťami, ktoré v rôznej miere negatívne ovplyvňujú vývin dieťaťa, resp. rozvoj jeho vzdelávacieho potenciálu.
Aspekty sociálneho znevýhodnenia môžu byť vymedzené na úrovni:
- jedinca (napr. jazyková odlišnosť, odlišná sexuálna orientácia, nápaditosti vo fyzikálnom vzhľade, zanedbaný vonkajšok),;
- na úrovni rodiny (napr. odlišný životný štýl rodiny, týranie, zneužívanie, zanedbávanie, veľká pracovná vyťaženosť rodičov, absencia jedného z rodičov, odlúčenie dieťaťa od biologickej rodiny);
- v sociálnom prostredí (sociálne vylúčené lokality, azylové domy alebo prostredie s výskytom rizikového správania);
- v súvislosti s ekonomicko-sociálnym statusom (chudoba, strata materiálneho zázemia v dôsledku zadĺženia, migrácie, nevyhovujúce bytové podmienky či nestále bývanie, kultúrna a náboženská odlišnosť).
Dieťa samo tieto znevýhodňujúce faktory nedokáže eliminovať. U veľkej časti detí sa jednotlivé príčiny sociálneho znevýhodnenia navzájom prelínajú a nie je možné určiť dominantnú príčinu zvýšenej podpory vo vzdelávaní.
Diagnostika by preto mala predovšetkým smerovať k identifikácii potrieb, ktoré dieťa má vo výchovno-vzdelávacom procese a hľadaní vhodných opatrení k ich naplneniu.Pri hľadaní optimálnych foriem podpory je dôležité mať na pamäti, že príčiny sociálneho znevýhodnenia sú vždy spojené so širším kontextom života dieťaťa, ktorý nemusí byť známy pracovníkom školy. Preto je dôležité, aby sa do posudzovania potrieb konkrétneho dieťaťa zapojilo čo najviac osôb, ktoré dieťa poznajú, vrátane rodičov.
Sociálne znevýhodnenie sa vyznačuje širokou škálou prejavov sociálneho, psychického, kultúrneho, ekonomického alebo fyzického (v zmysle odlišného vzhľadu) charakteru. Sociálne znevýhodnené môže byť dieťa s odlišným materským jazykom; dieťa s deformáciou v tvári, ktoré je vďaka svojej odlišnosti vyčlenené z kolektívu; dieťa z dysfunkčnej rodiny alebo dieťa umiestnené do ústavnej výchovy. Tieto aspekty sa veľmi často kombinujú a prelínajú a sú tiež:
- premenné v čase (môžu byť prechodné, občasné či trvalé),
- i v prostredí (čo jedna sociálna skupina považuje za normálne, môže iná skupina považovať za neprijateľné).
V predškolskom veku môžeme u detí so sociálnym znevýhodnením častejšie pozorovať nasledujúce prejavy:
- neznalosť, resp. nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka u detí s odlišným materským jazykom;
- problémy s rešpektovaním denného režimu a neznalosť pojmov s ním spojených, vyplývajúce z absencie skúseností s pravidelným režimom v rodinnom prostredí;
- problémy s orientáciou v čase a dodržiavaním časového rozvrhu aktivít;
- znížená schopnosť sústredenia pozornosti na vlastnú činnosť alebo činnosť druhej osoby (napr. demonštrácia požadovanej činnosti);
- neznalosť pravidiel bežných hier, funkcie didaktických hračiek, detských knižiek;
- odďaľovanie uspokojenia okamžitých impulzov k rozprávaniu, pohybu, aj v situáciách, keď je od dieťaťa vyžadovaná sústredená činnosť;
- nedostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie;
- nedostatočne rozvinutá jemná motorika a vizuálno-motorická koordinácia;
- absencia skúseností s kresbou alebo inými detskými výtvarnými technikami a pri nich používanými pomôckami (vodové farby, nožnice a pod.);
- neznalosť základných pojmov, umožňujúcich klasifikáciu objektov (farba, tvar, veľkosť atď.);
- obmedzená slovná zásoba;
- neznalosť bežných sociálnych situácií;
- neskúsenosť s odlúčením od rodiny a dlhodobým pobytom s cudzími dospelými osobami;
- problémy s rešpektovaním pokynov a inštrukcií, neznalosť pravidiel spoločenského správania;
- znížená schopnosť regulácie vlastného správania;
- nápadnosti v prejavoch emócií (častejšie afekty, zvýšená úzkostlivosť);
- obmedzenie skúseností s okolitým svetom na prostredie domova a jeho bezprostredného okolia (absencia skúseností s návštevou kultúrnych a vzdelávacích akcií, dovolenka mimo bydliska a i.).
V podpore detí so sociálnym znevýhodnením kladieme dôraz predovšetkým na sprostredkovanie podnetov, ktoré im chýbajú v domácom prostredí.Všetky aktivity komentujeme, oboznamujeme dieťa s názvami činností a predmetmi využívanými v nich, demonštrujeme spôsob, akým sa pracuje s pomôckami. Na začiatku volíme také činnosti, o ktorých bezpečne vieme, že ich dieťa zvládne. Zažitie úspechu posilňuje motiváciu k ďalšej práci. Pri podpore detí so sociálnym znevýhodnením:
- častejšie striedame činnosti vyžadujúce koncentráciu pozornosti s činnosťami na pozornosť menej náročnými (volíme podobný prístup ako u detí s ADHD);
- podnecujeme deti ku kladeniu otázok, hľadaniu súvislostí medzi javmi, triedenie predmetov podľa zadanej charakteristiky (tvar, farba atď.);
- pozitívnou motiváciou posilňujeme formy interakcií s ostatnými deťmi i dospelými, ktoré rešpektujú zásady spoločenského správania;
- s vhodnými formami a prostriedkami podpory všestranného vývinu dieťaťa zoznamujeme tiež rodičov (prizvaním k sledovaniu aktivít s deťmi, ukážkou didaktických hračiek a pod.)..
V prípade, že dieťa vykazuje známky zanedbávania, týrania alebo zneužívania, svoje podozrení skonzultujeme s pracovníkmi organizácie, ktorá sa zaoberá touto problematikou (na Slovensku napr. Centrum Slniečko) a následne kontaktujeme orgán sociálno-právnej ochrany detí.