Sára je štvorročné dievčatko, ktorému bola diagnostikovaná detská mozgová obrna a ľahká mentálna retardácia. Pre svoje postihnutie je dievča pozadu vo svojom motorickom a kognitívnom vývine. Rodičia sa snažia zohnať liečbu už dva roky. Dievča navštevovalo rehabilitáciu, po ktorej boli zaznamenané pokroky – dievča je schopné samostatne chodiť, ale má problémy s chôdzou hore schodmi a dole schodmi. Nevie behať a má problémy s rovnováhou. Miluje hudbu a kedykoľvek počuje rytmickú melódiu, tlieska rukami. Najťažšie pre rodičov je, že Sára je oneskorená aj vo svojom kognitívnom vývine. Nevie hovoriť a na svoj vek veľmi málo rozumie. Tiež má problém s koordináciou pohybu rúk. Dobrá prax učiteliek po nástupe Sáry do materskej školy: Aby sa pomohlo rozvoju motorických zručností, je najskôr potrebné stavať na silných stránkach dieťaťa. Miluje hudbu. Učiteľky môžu začať tým, že s dievčaťom začnú hrať na rôzne hudobné nástroje. Takáto činnosť bude pre Sáru zaujímavá a tiež jej dá možnosť precvičiť si jemnú motoriku. Potom môžu učiteľky pridávať jednoduché pohyby pri hraní na hudobný nástroj. Je dôležité, aby sa dievča snažilo tieto pohyby napodobňovať a aby bolo ocenené za svoju snahu. Aby sa Sára zapojila do kolektívu ostatných detí, môžu učiteľky vyzývať ostatné deti, aby jej počas dňa pomáhali. Deťom by malo byť vysvetlené, čo predstavuje zdravotný stav Sáry, vrátane toho, prečo je dôležité jej pomáhať a ako to majú deti robiť. Deti môžu spolu hrať napríklad na hudobné nástroje. Môžu Sáru vziať za ruku, keď ide hore schodmi, aby cítila, že sú jej oporou. Pre Sáru bude užitočné zapojiť sa do činností zahŕňajúcich kreslenie – môže maľovať prstami alebo sa hrať s plastelínou. Tieto činnosti pomôžu rozvíjať jej jemnú motoriku. Učitelia tiež môžu používať masážne techniky (na ruky a nohy) pomocou materiálov s rôznym povrchom - drsným, jemným... To podporí túžbu dievčatka objavovať svoje okolie za aktívneho využívania vlastného tela. Aby dievčatko malo lepšie porozumenie, môžu učiteľky vytvoriť systém vizualizácie režimu dňa s využitím obrázkov, ktoré znázorňujú jednotlivé činnosti. Vďaka predvídateľnosti denného programu bude Sára pokojnejšia. Neistota a nepochopenie toho, čo je očakávané, môže viesť k zvýšenej úzkosti a odmietnutiu zúčastniť sa činností, ktoré sú jej ponúkané. Je tiež dôležité, aby si učiteľky uvedomovali, že konečný výsledok nie je vždy to najdôležitejšie. Vzájomná interakcia so Sárou a pozitívne povzbudzovanie je dôležitejšie. Týmto spôsobom sa buduje dôvera medzi ňou a učiteľkami, ktorá bude dôležitá pre ďalšiu fázu jej rozvoja v škôlke.

Deti so ŠVVP majú podobné potreby ako deti, ktoré sa vyvíjajú štandardne. Naplnenie potrieb všetkých detí v triede si vyžaduje od učiteľky, aby poznala prirodzený vývoj dieťaťa a dokázala odlíšiť to, čo dieťa zvládne samo a v čom potrebuje pomôcť.
Jana je päťročné dievčatko so ŠVVP, ktorému bola diagnostikovaná pravostranná hemiparéza. Pravú hornú končatinu používa iba ako pomocnú. Má nedostatatočný úchop, pri ktorom nevyvinie dostatočnú silu a rovnako má obmedzený pohyb v zápästí. Chôdza dievčatka je samostatná – hemiparetická.
Dievčatko chodí na rehabilitácie, po nich boli zaznamenané pokroky v hrubej motorike – chôdza sa stabilizovala a zlepšili sa aj pohyby hornej končatiny (v ramene i lakti).
Fyzioterapeut odporučil rodičom aktivity, ktoré u Jany stimulujú rozvoj jemnej motoriky.
Rodičia oboznámili učiteľku v MŠ s výsledkami, ktoré ich dcéra dosiahla pri rehabilitáciách a aktivitách rozvíjajúcich jemnú motoriku. Jana rada maľuje temperovými farbami a modeluje z hliny alebo modelovacej hmoty. Učiteľka sa preto rozhodla Janu motivovať v rozvoji jemnej motoriky práve prostredníctvom týchto aktivít. Pred modelovacou hmotou uprednostnila prácu s hlinou. Učiteľka mala s Janou po skupinovej motivácii ešte individuálny pohovor, aby sa uistila, že dievčatko zadaniu porozumelo. Jana z hliny vymodelovala najprv guľôčku, z tej potom urobila placku, z placky hadíka a z hadíka slimáka. Učiteľka Janu motivovala, aby pri práci používala obe ruky – tá „lepšia“ pomáhala zapojiť do aktivít „horšiu“ ruku. Pri práci s hlinou sa Jana plne realizovala. Pracovala samostatne, vlastným tempom a radovala sa, že môže svoje výtvory prezentovať pred kamarátmi. Pri výtvarných činnostiach s farbou Jana namiesto štetca používala hubku alebo maľovala prstami. Hravo zvládla základné miešanie farieb, experimentovanie s farbami a nemala problém dotvárať tvary farbou.