Schopnosti a zručnosti dieťaťa v predškolskom veku v sociálnej oblasti zahŕňajú:

Tieto kompetencie úzko súvisia s komunikáciou, najmä zručnosť konštruktívne komunikovať v rôznych prostrediach a sociálnych situáciách. Na úspešné zapojenie do spoločnosti je tiež treba rozumieť pravidlám a zvyklostiam, ktoré sú v spoločnosti uznávané, vyjadrovať a zároveň akceptovať rôzne stanoviská a prejavovať toleranciu a empatiu. K začleňovaniu dieťaťa do spoločnosti dochádza prostredníctvom napodobňovania konania osôb, ktoré dieťa obklopujú, postupne sa identifikujú s rôznymi vzormi ľudského konania. Tento proces je označovaný pojmom socializácia.

Na jeho úspešné zvládnutie socializácie je veľmi dôležité, aby dieťa vo svojom okolí cítilo pozitívne ladené prijatie a očakávania vo vzťahu k svojej budúcnosti. V predškolskom veku deti tiež začínajú poznávať konkrétne očakávané spôsoby správania a sebaregulácie, ktoré sú označované ako sociálne roly. Tieto roly môže jedinec v priebehu celého života prijímať, prispôsobovať, meniť či odmietať. Jednotlivé vzory správania sa zároveň môžu navzájom prelínať a ovplyvňovať. Sociálne roly možno deliť podľa kritérií.

Podľa doby trvania rozlišujeme roly:

• Dlhodobé (dcéra/syn, sestra/brat),
  

• Krátkodobé (účinkujúci v školskom divadelnom predstavení, účastník výletu),

• Všeobecné (chlapec/dievča).

Pri vstupe dieťaťa do materskej školy sa k role dieťaťa v rodine, príp. súrodenca, pridáva tiež rola dieťaťa v materskej škole a kamaráta. Dieťa sa tu učí komunikovať, nadväzovať vzťahy s rovesníkmi, zároveň sa učí každodenným interakciám s dospelými, ktorí nie sú súčasťou jeho rodiny, a tiež intenzívne vníma pravidlá a zvyklosti, ktoré sú v mnohých ohľadoch odlišné od doterajších pravidiel a zvyklostí v rodine. Materská škola je prostredím, kde dieťa vstupuje do spoločnosti ako samostatný jedinec. Tu sa učí partnerstvu a vníma samé seba ako súčasť väčšieho sociálneho celku, v ktorom fungujú určité pravidlá, ktoré treba dodržiavať.

Dosiahnutie dobrej pozície v skupine a získanie sympatií rovesníkov je veľmi dôležité pre vytváranie pozitívneho sebaprijatia dieťaťa.

Ak správanie dieťaťa spojené s rolou kamaráta nenapĺňa očakávania ostatných detí, je terčom kritiky a odmietania. To môže viesť k menšej náklonnosti voči dieťaťu až k jeho odmietaniu, čo má negatívny vplyv na rozvoj jeho sebaprijatia. Negatívne sebahodnotenie často vedie k fixácii či stupňovaniu nevhodných prejavov správania dieťaťa voči ostatným deťom. Vzniká tak do určitej miery začarovaný kruh, ktorý je potrebné čo najskôr prelomiť.

V rámci pedagogického pôsobenia je u dieťaťa v úplnom začiatku výskytu nevhodného správania potrebné podporiť rozvoj vzorcov a prejavov správania, ktoré sú akceptované ostatnými deťmi.

Pred sankciami za nevhodné správanie dávame prednosť posilňovaniu žiaducich prejavov správania pozitívnou motiváciou (spočívajúcou v pochvale alebo odmene, napr. v určitej mimoriadnej výhode, ktorá je pre dieťa atraktívna – pomoc pani učiteľke pri demonštrácii úlohy so zaujímavými pomôckami, možnosť sedieť vedľa pani učiteľky pri čítaní rozprávky a pod.). V prípade fyzickej agresie je potrebné pristúpiť k trestu, ktorý by však pre dieťa nemal byť traumatizujúci (napr. dočasné odobratie predtým uznanej výhody).

V komunikácii s dieťaťom nikdy neodsudzujeme samotné dieťa, ale odsudzujeme neprijateľné správanie.

Aby sa deti zorientovali v tom, aké správanie je v konkrétnej situácii prijateľné a aké už nie, je vhodné s deťmi spoločne vytvoriť spoločné pravidlá správania a následne ich neustále pripomínať vhodnou, najlepšie zážitkovou formou.

Na úspešný rozvoj sociálnych zručností je nevyhnutné zabezpečiť určité podmienky. K týmto podmienkam patrí:

• uspokojenie citových potrieb dieťaťa, navodenie pocitu istoty a bezpečia,
  

• viera dieťaťa v bezpečný svet a možnosť ovplyvniť dianie v okolí vlastným správaním,

• dostatočná dôvera vo vlastnú schopnosť ovplyvňovať dianie okolo seba.

Na strane dieťaťa je základnou podmienkou dosiahnutie určitej emocionálnej zrelosti, ktorá umožňuje schopnosť empatie a tiež sebaovládania (schopnosť potlačenia či oddialenia potrieb, ovládnutie vlastnej agresie a pod.). Nevyhnutné je tiež dosiahnutie takej úrovne kognitívnej zrelosti, ktorá umožňuje nahliadnuť na konkrétnu situáciu z pohľadu iného človeka. Tieto schopnosti (zatiaľ ešte v neúplnej podobe) dosahujú deti až ku koncu predškolského veku. Napriek tomu sú deti v predškolskom veku schopné vcítiť sa do pocitov druhých, s ktorými majú skúsenosti (radosť, bolesť, strach) a dokážu predvídať pocity druhých v známych situáciách (keď ťa udriem, bude ťa to bolieť). Tiež obvykle dokážu podľa výrazu rozpoznať známe emócie (hnev, smútok, radosť a pod.).