Pre orientačné posúdenie miery rozvoja sociálnych zručností môžeme použiť nasledujúcu posudzovaciu schému, ktorá bola inšpirovaná uvedenými publikáciami (viďte zoznam odporúčaných metodických zdrojov a ďalších materiálov).

Pri posudzovaní miery rozvoja sociálnych zručností je potrebné vždy vyhodnocovať ďalšie dôležité premenné, ktoré majú priamy vplyv na rozvoj týchto zručností. Ako už bolo spomenuté, ide hlavne o mieru emocionálnej zrelosti a aktuálnu úroveň rozvoja kognitívnych schopností konkrétneho dieťaťa. Významný vplyv má tiež sociokultúrne prostredie rodiny, v ktorom dieťa vyrastá, a s ním spojené hodnoty a pravidlá, ktoré rodina prijíma za svoje. Vekové zaradenie očakávaných schopností je do značnej miery orientačné, napriek tomu môže byť užitočným zdrojom informácií na nastavenie vhodnej podpory dieťaťa.

Výsledky orientačného posúdenia by mali učiteľom slúžiť ako návod na voľbu aktivít umožňujúcich rozvoj danej schopnosti či zručnosti. Pri využívaní posudzovacej schémy je lepšie, ak posúdenie realizuje nezávisle od seba niekoľko osôb, ktoré sú s dieťaťom v častom kontakte. Následne je vhodné spoločne prediskutovať vlastné hodnotenie s ostatnými hodnotiteľmi. Zníži sa tak vysoká miera subjektivity vo vnímaní prejavov správania dieťaťa jedným hodnotiteľom. Posudzovacia schéma môže byť užitočným pomocníkom pri sledovaní vývinu s časovým odstupom (napr. po pol roku alebo po ukončení intervenčného programu zameraného na rozvoj sociálnych zručností).

Najvhodnejšími aktivitami na rozvoj sociálnych zručností sú rôzne interakčné hry umožňujúce učiť sa prostredníctvom zážitku, ktoré uvádzame nižšie.

V prípade detí s poruchou autistického spektra (s vysokofunkčným autizmom, Aspergerovým syndrómom) či s mimoriadne zvýšenou úzkosťou zo sociálnej interakcie s ostatnými deťmi je potrebné pristupovať k ich zapájaniu do skupinových hier citlivo, spočiatku im môžeme ponúknuť iba pozorovanie ostatných detí pri hrách, neskôr voľbu roly, ktorá bude pre nich prijateľná.