Rozdelíme deti do skupín po štyri deti. Jednotlivé skupiny dostanú za úlohu spoločnou diskusiou prísť na niečo, čo platí iba o jednom z nich – nájsť výnimočnosť či výnimočnosti každého člena skupiny. K podnieteniu diskusie im môžeme pomôcť obrázkami, ktoré navodzujú určité charakteristiky (rodina, voľnočasové aktivity, športy, telesné znaky, jedlo). Deti následne prezentujú výnimočnosti, ktoré majú v skupine (napr. Peter hrá hokej, Anežka má dlhé vlasy, Tomáš má staršieho brata atď.). Spoločnou reflexiou mierime k uvedomeniu si skutočnosti, že i dvaja najlepší kamaráti sa v niečom od seba líšia a že je to úplne prirodzená vec.

Na predchádzajúcu aktivitu môžeme nadviazať spoločnou výtvarnou činnosťou. Dopredu pripravíme dostatočný počet rôznofarebných koliesok, červených koliesok (červené kolieska deťom v prvej fáze neukážeme) a veľký, z oboch strán nazeleno natretý kartón. Pripravíme tuhé lepidlá podľa počtu skupiniek z predchádzajúcej aktivity.

Na podnietenie záujmu deťom najprv ukážeme pomôcky (zelený kartón a rôznofarebné kolieska) a spýtame sa ich, čo si myslia, že budú robiť. Po vypočutí všetkých nápadov predstavíme deťom kartón ako lúku, na ktorú budú každý za seba lepiť jedno koliesko ako kytičku reprezentujúcu jej/jeho výnimočnosť. Zavoláme vždy jedného zástupcu z každej skupiny, aby nalepil svoju kytičku na lúku (tzn. ak je 5 skupín, bude lepiť 5 detí naraz). Každý si môže vybrať pre svoju kytičku „výnimočníčku“ farbu, akú chce. Deti z jednotlivých skupín sa postupne vystriedajú a všetky nalepia svoju kytičku. Následne si s deťmi „lúku“ prezrieme, môžeme vymenovať všetky farby, ktoré sú prítomné.

Potom kartón otočíme a ukážeme prázdnu plochu a tiež červené kolieska. Opäť sa ich spýtame, čo si myslia, že budú robiť, a čo si myslia, že budú predstavovať červené kolieska. Po vypočutí návrhov deťom povieme, že i teraz budú lepiť kytičky, ale tentoraz budú tie kytičky predstavovať niečo, čo majú všetci spoločné. Necháme deti chvíľu navrhovať, čo si myslia, že majú spoločné úplne všetci. Ak na to niektoré dieťa nepríde samo, napovieme im, že sú všetci deti z materskej školy lebo triedy (uvedieme celý názov materskej školy lebo triedy). Každý si potom v opačnom poradí (posledný v skupine ako prvý) nalepí svoju kytičku „spoločníčku“ na lúku.

V rámci reflexie opäť deti privádzame k uvedomeniu si skutočnosti, že sa s ostatnými v niečom líšime a zároveň s nimi máme niečo spoločné. Na začiatku konečnej reflexie ich môžeme nechať porovnať, aká lúka sa im páči viac a prečo.

Aktivitu je potrebné realizovať na začiatku školského roka. S deťmi sedíme v kruhu a rozprávame sa o tom, čo sú pravidlá a prečo ich potrebujeme. Vyzývame deti, aby nám povedali príklady pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Môžeme im pomôcť určením konkrétneho prostredia, s ktorým majú deti skúsenosť (na ulici, v divadle, pri obede, pri príprave jedla, v kúpeľni a pod.). Na túto aktivitu môžeme využiť rôzne obrázky, ktoré znázorňujú dodržanie a nedodržanie konkrétneho pravidla (možno využiť napr. pracovné listy vytvorené organizáciou Schola Empirica uvedené tu: http://scholaempirica.org/wp-content/uploads/2014/07/Pom%C5%AFcky-ilustrovan%C3%A9-karty-A4.pdf).

Hovoríme s deťmi o tom, prečo je konkrétne pravidlo dôležité. Pri jednotlivých pravidlách sa detí pýtame, čo sa môže stať, ak dané pravidlo nie je dodržané. Po tom, čo všetky deti chápu zmysel pravidiel, sa ich môžeme spýtať, či majú skúsenosť s tým, že pravidlá porušil niekto iný alebo samo dieťa a o čo konkrétne išlo.

Následne prejdeme k vlastnej príprave pravidiel a spýtame sa detí, aké pravidlá by chceli stanoviť pre správanie v triede na daný školský rok, aby sa všetci cítili dobre. 

Deťom môžeme navrhnúť príklady niektorých pravidiel, napr.správame sa k sebe pekne, neubližujeme si a nekričíme na seba; k hračkám aj k vybaveniu škôlky sa správame ohľaduplne a pod. Necháme deti navrhnúť ďalšie pravidlá, ktoré by chceli, aby dodržiavali všetci v triede. Následne deti rozdelíme do skupiniek po štyroch a necháme v každej skupinke vybrať 5 až 6 pravidiel. Z návrhov skupiniek vyberieme najčastejšie zastúpené pravidlá, nemalo by ich byť príliš (6 – 7).

Každá skupina následne dostane za úlohu nakresliť pre jedno až dve pravidlá – jednoduchý obrázok, ktorý má pravidlo vyjadriť. Ak deti nemôžu prísť na vhodné znázornenie, môžeme rôzne varianty zobrazenia pripraviť vopred (piktogram, obrázok zobrazujúci vhodné správanie, preškrtnutý obrázok s nevhodným správaním a pod.). Deti potom v skupinách volia, aké znázornenie pravidla použijú.

Následne deti spoločne vytvoria plagát, ktorý bude obsahovať znázornenie jednotlivých pravidiel. V priebehu každodenných činností deťom pravidlá pripomíname. Napr. im v skupinkách ukážeme obrázky, ktoré zobrazujú správanie, ktoré je porušením konkrétneho pravidla, a chceme, aby deti určili, ktoré pravidlo je porušené. Môžeme s deťmi nacvičiť rôzne scénky demonštrujúce dodržanie a nedodržanie konkrétneho pravidla v určitej situácii. V prípade, že niektoré dieťa poruší konkrétne pravidlo, spýtame sa ho, aké pravidlo porušilo a čo by nabudúce malo urobiť inak, aby pravidlo neporušilo.