Pre deti vo veku od 3 rokov
Čo máme spoločné
Deti stoja pozdĺž jednej steny, učiteľ stojí na opačnej strane. Vysvetlíme deťom, že budeme volať, aby prebehli na druhú stranu, ak pre ne platí, čo hovoríme. Príklady pokynov:
"Pribehne ku mne ten, kto má bračeka (sestričku, domáce zvieratko)."
"Pribehne ku mne ten, kto má rád banán (jablko, čerešne...)."
"Pribehne ku mne ten, kto má vlásky dlhšie ako po ramená."
"Pribehne ku mne ten, kto má dnes na sebe sukienku (tepláčiky, krátke nohavice)."
"Pribehne ku mne ten, kto má na hlave sponku."
"Pribehne ku mne ten, kto dnes prišiel do škôlky pešo (autom)."
Pri prvom uvedení hry dbáme na to, aby na opačnej strane nezostalo posledné len jedno dieťa. Pri ďalších opakovaniach hry už môžeme navodiť situáciu, keď na opačnej strane zostane len jedno dieťa (malo by ísť o vyrovnané a v skupine pozitívne prijímané dieťa). Túto situáciu preberieme s deťmi v rámci skupinovej reflexie.
Námety na otázky pri reflexii: "Čo ste cítili, keď ste zistili, že môžete bežať na druhú stranu" (Deťom môžeme spočiatku ponúknuť obrázky vyjadrujúce rôzne pocity – radosť, smútok, strach, hanba). "Všimli ste si, kto všetko bežal súčasne s vami? Dokážete vymenovať deti, ktoré bežali s vami" V prípade, že jedno dieťa zostane na druhej strane posledné, spýtame sa tohto dieťaťa, ako sa cítilo. Potom sa spýtame ostatných detí, ako by sa cítili ony, keby sa druhej strane zostali posledné. Následne sa ich spýtame, či už niekto zažil, že zostal niekde posledný (napr. popoludní v škôlke) a ako sa vtedy cítil.
Naše ruky
Deti na veľký kus papiera v skupinách po 5 až 6 obkresľujú svoje ruky (možno použiť i prstové farby), následne spojíme obrázky všetkých skupín k sebe a pozorujeme zobrazené ruky. S deťmi sa porozprávame o tom, v čom sú rovnaké a v čom sa líšia (Všetci máme ruky, vyzerajú na prvý pohľad rovnako, napriek tomu sa líšia. Aké rozdiely vidíte?).