Diagnostika
K hodnoteniu detí je potrebné v tomto období pristupovať citlivo, nakoľko deti v tomto veku veľmi citlivo prežívajú svoje neúspechy, objavujú sa u nich pocity hanby či viny. Predškolský vek považujeme za počiatočnú fázu rozvoja citového života dieťaťa, obsahuje kvality, s ktorými disponuje dospelý jedinec. V období predškolského veku sa dieťa začína posudzovať a hodnotiť vo vzťahu k vlastným charakteristikám a tieto návyky sa pre dieťa môžu stať akýmsi vzorom toho, aký by mal život byť.
Na orientačné hodnotenie emocionálnych schopností dieťaťa predškolského veku je možné použiť nižšie uvedenú posudzovaciu schému. Posudzovacia schéma môže byť užitočným pomocníkom na sledovanie vývinu s časovým odstupom. Na zvýšenie objektivity získaných informácií je vhodné, ak dieťa nezávisle na sebe hodnotí viacej osôb. Výsledky orientačného posúdenia by mali učiteľovi slúžiť ako návod na voľbu aktivít podporujúcich rozvoj v emočnej oblasti.
City a emócie detí sú veľmi krehké. Pôsobiť na ich city a cez ne formovať osobnosť dieťaťa je veľmi zodpovedné a náročné.
Pre učiteľa je veľmi dôležité získať si dôveru dieťaťa. Znamená to mať k nemu vzťah. Dospelý sa má snažiť porozumieť tomu, čo deti potrebujú a prežívajú, jasne a efektívne s nimi komunikovať a tak vytvárať podmienky pre ich citový rast. Či je to rodič alebo učiteľ a chce, aby dieťa malo dostatočne rozvinutú emocionálnu inteligenciu, je potrebné vytvoriť si vzťah založený na bezpodmienečnej láske k dieťaťu.
Jednou z dôležitých úloh učiteľa pri podpore sociálneho a emocionálneho rozvoja detí je byť vzorom očakávaného správania. Rešpektovanie druhých detí, spolupráca, schopnosť kompromisov, vyjadrovanie emócií, to je správanie, ktoré pre deti učiteľ stelesňuje a napomáha tak vytvárať priateľskú komunitu v triede. Deti budú napodobňovať príklad učiteľa a adekvátne reagovať na atmosféru, ktorú udáva. Učiteľ musí nahlas opísať kroky príslušnej činnosti, aby sa mohli do nej zapojiť aj mladšie deti. Deti musia počuť nahlas vyslovené myšlienkové procesy učiteľa, ktoré sprevádzajú jeho správanie.
Úlohou učiteľa je vytvorenie vhodného prostredia na emocionálny vývin.Deti sa najlepšie učia vtedy, keď sa cítia bezpečne a spokojne. K vytvoreniu emocionálne bezpečného prostredia prispieva veľa faktorov:
Emocionálna podpora: Medzi vlastnosti učiteľa, ktoré vytvárajú emocionálne podporné prostredie patria empatia, prijatie, autentickosť, rešpekt a citlivý prístup. Empatický učiteľ vie prijať názory iných. Vie sa prispôsobiť nálade dieťaťa, reaguje na jeho pocity a vie nezaujate posúdiť emócie.
Akceptovanie emócií dieťaťa: Neexistujú dobré a zlé emócie. Všetky emócie sú oprávnené. Učiteľ musí uznať emócie, ktoré dieťa prejavuje a nepopierať ich, ani nenútiť dieťa ku konfrontácii s nimi, alebo ich ignorovať.
Vyjadrovanie emócií slovami: Keďže sa deti učia na základe osobnej skúsenosti, je užitočné, keď niekto ich emócie pomenuje a opíše: „Sofia, vyzeráš nahnevane“, učiteľ spája konkrétny zážitok s pojmom hnev a obohacuje tak slovník dieťaťa o slová v tejto oblasti.
Dôslednosť/predvídateľnosť: Ak má dieťa možnosť predpovedať emocionálne reakcie dospelých a spoľahnúť sa na ne, nadobúda tým pocit istoty a dôvery.