Návrhy ako pomôcť deťom naučiť sa zvládať intenzívne emócie
A) Začneme tým, že deti naučíme čo znamená ukľudnený. Deti, často počujú frázu „ukľudni sa“, ale čo ukľudnený/pokojný znamená pre dieťa? Môžeme deťom poskytnúť príležitosti, aby pochopili ako sa ich telo cíti, keď sú v pokoji, dokážu jasne rozmýšľať a účinne sa ovládať.
Nacvičujeme dýchanie zhlboka. Deti ležia na chrbte a na bruchu majú plyšové zvieratko a sledujú ako sa zdvíha a klesá.
Zapojíme deti do naťahovacích cvikov alebo jogy. Deti sa naťahujú,ako keď zbierajú jabĺčka alebo sa predkláňajú k zemi a napodobňujú vytváranie snehových gúľ. Deťom ukazujeme a skúšame s nimi jednoduché jogové pozície. Deti sa môžu učiť ovládať svoje telo prostredníctvom pomalého tancovania a pohybu. Napríklad tancovať na spomalenú klasickú hudbu. Alebo pri presune detí z jedného miesta na druhé (napr. na dvor), nechať ich chodiť čo najpomalšie ako korytnačka alebo slimák. Pomáha aj spievanie upokojujúcich pesničiek.
Pomáhame deťom naučiť sa všímať si, čo sa deje v ich tele počas pokojných a vysoko intenzívnych aktivít. Požiadame deti, aby si položili ruky na hruď a cítili, ako rýchlo im bije srdce potom, ako skákali alebo rýchlo tancovali. Potom pri pokojných aktivitách si to tiež môžu vyskúšať, aby si všimli rozdiel.
B) Naučíme deti rozpoznávať ako vyzerá celá paleta emócií a ako ich cítime. Môžeme pri tom čítať knihy a príbehy a použiť rolové hranie, ktoré sprostredkuje rôzne emócie, najmä tie, s ktorými majú deti v triede ťažkosti (napr. hnev, frustrácia, sklamanie).
Kladieme deťom otázky, ktoré im pomôžu rozpoznávať, ako sa rôzne emócie prejavujú a ako ich prežívame (buď hrdinovia príbehov, alebo samotné deti); porozumieť, že sa odohrávajú rôzne veci, ktoré tieto pocity vyvolávajú a čo môžeme robiť my, keď máme takéto pocity, aby sme ich vhodne prejavili a zvládali. Učenie detí o zvládaní emócií v emocionálne neutrálnych situáciách dáva dobrý základ, ktorý umožní deťom využívať tieto zručnosti v emocionálne náročných situáciách.
C) Venujeme pozornosť uznaniu a oceňovaniu emócií u detí. To, že pomáhame deťom rozpoznávať emócie, ktoré majú, je významným krokom k tomu, aby sa ich naučili primerane ovládať.
Pomenovávame pocity detí, keď prežívajú nepríjemné alebo intenzívne emócie, ako frustráciu, hnev, sklamanie alebo smútok, aby vedeli, že tieto emócie sú v poriadku (Vyzerá to tak, že si frustrovaný. Ja sa tiež cítim frustrovaná, keď sa mi niečo nedarí urobiť.)
Nechávame deťom čas, aby prejavili svoje nepríjemné emócie a pomáhame im, aby to urobili vhodným spôsobom. Napríklad udrieť druhé dieťa z frustrácie nie je vhodný spôsob ako prejaviť hnev v akejkoľvek situácii, ale povedať „Hnevám sa!“ a buchnúť alebo stláčať vankúš v „relaxačnom kútiku“ je v poriadku. Deti potrebujú, aby sme ich naučili a poskytli im príležitosti vyskúšať si stratégie, ktoré nahradia ich impulzy. Tieto stratégie, ako prejavovať primerane svoje emócie, je tiež lepšie skúšať a modelovať mimo napätých situácií, aby boli deti lepšie pripravené na tie vypätejšie situácie.