Stratégie pre deti so špeciálnymi sociálnymi potrebami
Temperament dieťaťa a jeho osobnosť majú vplyv na to, akým spôsobom učitelia pristupujú a reagujú na dieťa. Výskumy ukázali, že deti s vysoko reaktívnym temperamentom hodnotili učitelia ako menej „vzdelávateľné“, s deťmi s „ľahším“ temperamentom trávia učitelia viacej času. Súlad medzi dieťaťom a dospelým (učiteľom/rodičom) sa označuje ako dobrá zhoda (angl. goodnessof fit) – ide o kompatibilitu medzi temperamentom dieťaťa a jeho prostredím, kam patrí aj prostredie vzdelávania. Učitelia by mali posilňovať dobrú zhodu vo vzťahu k deťom a prispôsobovať svoj výchovný prístup, aby bol v súlade s temperamentom každého jednotlivého dieťaťa. Vytvárajú tak základ, ktorý podporuje rané vzdelávanie. Úlohou učiteľa je vytvoriť také prostredie, ktoré stimuluje učenie detí s rôznym temperamentom (Danielsová, Staffordová, 2006).
Plaché/zdráhavé dieťa nerado spolupracuje alebo sa bojí spolupracovať. Chýba mu základ správania, potrebný na kontakt s ostatnými. Učiteľ môže podporiť sociálny vývin týchto detí využívaním nasledujúcich stratégií:
-
Poskytnutie bezpečného miesta, odkiaľ môžu pozorovať činnosť ostatných. Plaché deti sa často veľa naučia pozorovaním a prostredníctvom neho sa plne zúčastňujú na činnostiach druhých.
Vytvorenie stálych a predvídateľných rutinných činností. Deti so zábranami sa budú cítiť istejšie, keď budú vedieť, kde sú uložené pomôcky a kedy prebiehajú jednotlivé činnosti.
Povzbudzovanie k spolupráci: Učiteľ môže dieťaťu posunúť hračku bližšie. Zadať spoločnú úlohu vo dvojici s iným dieťaťom, aby ľahšie nadviazal kamarátstvo. Môže na dieťa preniesť zodpovednosť o starostlivosť o domáce zvieratko v triede – niekedy deti s odlišnosťou zaujme takého zvieratko viac ako iné deti.
Neverbálne činnosti výtvarné, hudobné či tanečné môžu tiež podporiť dieťa, aby sa prejavilo.
Využívanie pozitívnej podpory: Tichý úsmev, prikývnutie alebo pohladenie môže byť efektívnejšie, ako prejav pochvaly pred veľkou skupinou. Dieťa nemusíme nútiť, aby sa zapájalo, skôr mu venujeme individuálnu pozornosť, aby nadobudlo dôveru, ktorú potrebuje, než sa pripojí k aktivitám.
Agresívnemu dieťaťu chýba sebakontrola, jeho správanie môže byť hyperaktívne až nepriateľské. Učiteľ musí stanoviť jasné pravidlá a stratégie, ktoré podporujú sebakontrolu dieťaťa a vedú ho k vnútornej zodpovednosti. Môže aplikovať nasledovné postupy:
Obmedzenie hluku a vizuálnej stimulácie. V triede by mali byť miesta, kde sa deti môžu hrať mimo hlavného hluku a iných aktivít. Niektoré hyperaktívne deti sú nadmerne stimulované vizuálne aj sluchovo a lepšie sa sústredia v pokojnom a štruktúrovanom prostredí. Iné nadmerne aktívne deti vyžadujú skôr intenzívnú stimuláciu, inak strácajú záujem.
Zadávanie zrozumiteľných pokynov. Deti musia rozumieť tomu, čo sa od nich očakáva. Niektoré majú rady presne určené miesto na sedenie. Deti musia poznať a chápať pravidlá triedy. Na agresívne prejavy správania treba reagovať okamžite. Využívať krátke „prestávky“ na utíšenie príliš stimulovaného správania.
Vytváranie príležitostí k sebaregulácii správania (viac v kapitole Sebaregulácia u detí). Deti sú neustále vyzývané k používaniu sebaregulácie počas dňa v malých i veľkých skupinách. Výskumy poukazujú na to, že deti, ktoré majú problémy so sebareguláciou, majú ťažkosti s budovaním si pozitívnych vzťahov, udržiavaním pozornosti, dodržiavaním pokynov a kontrolou nechcených impulzov. A to všetko ovplyvňuje učenie a to, ako budú deti neskôr úspešné v škole. Preto je dôležité podporovať rozvoj sebaregulácie v ranom detstve. Existujú jednoduché spôsoby ako integrovať sebareguláciu do praxe v materskej škole.