Podpora nezávislosti u detí
Deťom by mali byť prostredie triedy, očakávania učiteľa, ako aj denné rutinné činnosti zrozumiteľné. Poličky s pomôckami a materiálmi v triede je vhodné označiť nálepkami. Často používané pomôcky umiestnime v dolných poličkách. V triede je vhodné mať viditeľne vyvesený denný plán s obrázkami zobrazujúcimi konkrétne činnosti.
Povzbudzujeme kamarátske vzťahy medzi deťmi, to im umožní vzájomne si pomáhať a nežiadať o pomoc len dospelých. Ak dieťa žiada o pomoc v prípade, keď to nie je potrebné, učiteľ by mal dieťa povzbudiť, aby sa pokúsilo úlohu alebo činnosť urobiť samostatne. „Budem sa pozerať, ako poskladáš túto skladačku. Ktoré časti vyskúšaš ako prvé? Čo urobíš teraz?“ Keď dieťa opäť žiada o pomoc: "Prosím ťa, ukáž mi skladačku, keď ju dokončíš.“ Povzbudzujeme dieťa, aby nadviazalo na predchádzajúce skúsenosti, napríklad: „Pamätáš sa, minule si to urobil sám. Vieš, že ty to dokážeš. Skús to!“
Pokiaľ sa v materskej škole pracuje v centrách aktivít, v triede umiestnime zoznam všetkých detí. Dieťa, ktoré pracuje v danom centre, môže označiť svoje meno na zozname. Dieťa môže tak sledovať svoj denný plán práce a učiteľ má prehľad o jeho obľúbených činnostiach.
Aktivity pre podporu sebakontroly a pozitívnych interakcií a uvedomovanie si rôznych emócií:
-
Počas ranného kruhu vyzveme každé dieťa, aby povedalo niečo pozitívne (pekné) o kamarátovi alebo kamarátke, ktorý sedí vedľa neho.
Pomáhame deťom vyjadrovať emócie vhodným spôsobom – učiteľ sám vyjadruje pocity a demonštruje ich. „Som smutný, pretože dnes pri hre niekto roztrhal knihu.“
Učiteľ môže pripraviť stolovú hru s obrázkami znázorňujúcimi rôzne emócie. Keď dieťa dostane obrázok, môže si vybrať niektorú z odpovedí a 1) pomenovať daný pocit a 2) povedať, čo mohlo vyvolať tento pocit.
Pri komunikácii s deťmi o emóciách je vhodné, aby učiteľ komunikoval s bábkou alebo zvieratkom. Deti často radšej komunikujú s hračkou, keď sa ich pýtame na to, ako sa cítia. Na vhodné vyjadrenie pocitov použijeme bábku alebo zvieratko: „Rexík je dnes šťastný, pretože mu Janka povedala básničku.“
Z papiera zhotovíme bábky, ktorých výrazy tváre vyjadrujú rôzne emócie. Keď deti nevedia vyjadriť svoje pocity, pomôžu si bábkou.
S deťmi sa zahrajme hru, pri ktorej sa háda: „Koho je to hlas?“ Pri tejto hre sa jedno dieťa schová a druhé musí hádať podľa hlasu, kto je schovaný. Deťom vysvetlíme, aký hlas majú zvoliť pri vyjadrovaní šťastia, smútku alebo strachu.
Na prechádzke si deti nazbierajú rôzne kamienky. Pomocou temperových farieb namaľujú každý kameň či skupinu kamienkov tak, aby znázorňovali časť tváre(oči, nos, ústa, obočie atď.). Na papier si nakreslia obrys tváre. Na pokyn učiteľky každé dieťa z kameňov vytvorí tvár, ako sa momentálne cíti. Následne učiteľ s deťmi vedie rozhovor o pocitoch, ktoré znázornili.
Vytvoríme s deťmi spoločne knihu o emóciách pre celú triedu.
Prostredníctvom diskusie deti spomínajú, čo pekné a čo škaredé zažili za posledný týždeň, mesiac, t.j. inventarizujú svoje city, pocity v škole: Najprv necháme deti voľne hovoriť. Druhým krokom je rozbor situácií, aj nepríjemných – spoločné zamyslenie sa nad tým, či sa im dá predísť, či sa nedá na ne pozerať inak. Zmyslom cvičení je posilňovanie pozitívneho prežívania, t.j. aby si deti viac všímali pozitívne veci, aby sa naučili inak pozerať na udalosti a javy okolo nich, aby sa učili udržať emócie „vo svojich rukách“ – teda učili sa sebaovládaniu.