Podpora vlastnej identity a sebaúcty
Aktivity, ktoré pomôžu deťom hovoriť o sebe, o svojej rodine, kultúrnom zázemí:
Deti podporujeme k dramatizácii, v rámci ktorej stvárňujú seba a členov svojej rodiny. Na uľahčenie zapojenia sa detí do tejto aktivity, kladie učiteľ deťom konkrétne otázky: „Čo si musíš pripraviť ráno pred odchodom do škôlky? Čo si musíš urobiť predtým, ako ideš spať?“
Ako podnet na diskusiu ukážme deťom obrázky: „Toto je mama. Číta dcére knihu. Čo robí Vaša mamička spoločne s Vami? Toto je otecko. Umýva riad po večeri. Čo robí doma Váš otecko?“ Pomenovanie niektorých konkrétnych predmetov pomáha deťom naučiť sa nové veci zo svojho okolia.
S deťmi urobíme individuálne alebo spoločné kroniky „Všetko o mne“ (obľúbené činnosti v škole, doma, obľúbené jedlo alebo farby, priatelia atď.) a „Moja rodina“ (členovia rodiny alebo zábavné aktivity, ktoré rodina podniká cez víkend, cez prázdniny alebo po večeri).
Aktivity, v ktorých deti predstavujú svoje rodiny niekedy môžu poskytnúť informácie o neštandardnom výchovnom pôsobení, alebo o závažnom konflikte v rámci rodiny. V takej situácii je potrebné citlivo zareagovať a v prípade potreby vyžiadať konzultáciu so psychológom. Pokiaľ sú v triede deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, vyberáme otázky týkajúce sa rodiny a ich spoločných zážitkov tak, aby sme eliminovali stav, kedy dieťa nebude schopné odpovedať, pretože s danou situáciou nemá na rozdiel od ostatných detí žiadnu skúsenosť (napr. výlet alebo dovolenka cez prázdniny).
Aktivity, ktoré pomôžu deťom prejaviť pozitívny postoj k sebe a k iným:
Deti kreslia svoj portrét.
Deti spájajú rozstrihané časti ľudského tela a pri tom podporujú pozitívne predstavy o sebe samých: „Čo mám na sebe rád/rada?“
Na utvorenie uvoľnenej atmosféry použijeme hudobné skladby: „Páči sa ti táto pesnička? Spievate podobné pesničky aj doma, alebo sa od tejto odlišujú?“
Niektoré deti potrebujú istotu, že majú v škole najlepšieho priateľa, ktorý sedí blízko nich, môžu sa s ním hrať a pod. „Sprostredkujeme priateľstvo medzi takýmto dieťaťom a jeho rovesníkom, ktorý bude „najlepší priateľ“.
Poveríme dieťa nakreslením alebo vystrihnutím obrázkov obľúbených činností, jedál, farieb a pod. a zostavte z nich spolu koláž.
Pri lúčení rodičov s deťmi zabezpečíme prítomnosť učiteľa. Na uľahčenie lúčenia môže byť zaužívaný rituál – rodič si môže s dieťaťom čítať alebo kresliť, dieťa má vedieť koľko s ním rodič môže ostať: „Tvoja mamička s tebou zostane 5 (10) minút a potom musí odísť.“
Dieťa môže pre rodiča nakresliť obrázok alebo nadiktovať list, ktorý zoberie so sebou domov.
Aktivity na podporu sebadôvery dieťaťa:
Učiteľ pripraví škatuľu s prúžkami papiera, z ktorých sa dá urobiť reťaz. Vždy, keď si dieťa osvojí novú zručnosť, alebo je úspešné pri triednych aktivitách, učiteľ to napíše na prúžok a pripojí ho na reťaz.
Pri vytváraní nových situácií na precvičenie práve naučených zručností podporujeme sebadôverudetí – napr. ak sa deti učili počítať naspamäť do päť, dovolíme deťom vybrať si predmety, ktoré chcú spočítať. Necháme deti sedieť na desiatu po päť a prestrieť päť hrnčekov, päť tanierikov a pod. Aj miesta na sedenie môžeme očíslovať a deti pri usadení musia nájsť správne číslo. Takto sa učenie stáva zmysluplné a užitočné.
Na konci dňa sa môže každý podeliť s ostatnými v skupine o pozitívny zážitok dňa. Môžeme klásť pomocné otázky: „Pracoval si pri stole šikovných rúk? Čo si robil? Aké farby si použil?“
Dieťa môže nadiktovať učiteľovi odkaz pre rodičov s informáciou, čo v ten deň v škôlke dosiahol.