Schopnosti a zručnosti označované ako komunikatívne kompetencie zahŕňajú širokú škálu čiastkových zručností a schopností, ktoré primerane k veku dieťaťa umožňujú výmenu informácií s okolím. Potreba komunikácie je hlboko zakotvená v ľudskej psychike. Jej nenaplnenie alebo potlačenie môže viesť k závažným psychickým poruchám a problémom v medziľudských vzťahoch. Súčasťou komunikačnej kompetencie je tiež to, že sa dieťa do budúcna naučí rozumieť písanému textu a do písomnej podoby prevedie počuté slovo.

Veku primeraný rozvoj reči a schopnosť jeho uplatnenia v interakcii s rovesníkmi i dospelými je preto jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú priebeh a výsledky vzdelávania v materskej aj základnej škole. Deficity v tejto oblasti majú tiež vplyv na prežívanie dieťaťa. Neschopnosť vyjadriť svoje potreby tak, aby tomu rozumeli druhí, je významným zdrojom frustrácie. Ak je táto frustrácia dlhodobá, môže sa odraziť v správaní dieťaťa. To sa potom môže v reakcii na prežívaný stres (ktorý nedokáže samo eliminovať) uchyľovať k neštandardnému správaniu – výbuchom zlosti, zvýšenej agresivite, stiahnutiu sa do seba, neochote k verbálnemu vyjadrovaniu a pod. Je potrebné uvedomiť si, že tieto reakcie sú prirodzené, ale problémy dieťaťa vo vzťahu s deťmi i dospelými ešte viac prehlbujú. V nasledujúcom texte sa preto zameriame na možnosti pedagogickej diagnostiky problémov v komunikácii a tiež na možnosti podpory rozvoja schopností a zručností, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách označované pojmom komunikačná kompetencia.