Aktivity na rozvoj reči a komunikácie
A) Foneticko-fonologická rovina
V rámci logopedickej prevencie podporujeme správne dýchanie, artikulačnú obratnosť a tiež primerané využívanie modulačných (prozodických) faktorov reči.
Cvičenie na rozvoj dychu
Cieľom týchto cvičení je podpora hlbokého a plynulého bráničného dýchania, koordinácia výdychu a nádychu (ich intenzity, hĺbky a rozsahu). Je potrebné postupne odstrániť plytké hrudné dýchanie a zlozvyky pri dýchaní (napr. nadychovanie uprostred frázy, dýchanie ústami). Plytké hrudné dýchanie a dýchanie ústami môže byť dôsledkom nedostatočnej priechodnosti nosnej dutiny z dôvodu hromadenia hlienu alebo zväčšené nosné mandle. Ak sú tieto problémy časté alebo dlhodobé, je vhodné odporučiť vyšetrenie na ORL.
Dychové cvičenia je potrebné vykonávať krátko! Ak necháme deti dlho zrýchlene a zároveň prehĺbene nadychovať, môže im z toho byť nevoľno.
Zahrievanie studených rúk: Dieťa fúka na ruky teplý vzduch.
Fúkanie horúcej polievky: Dieťa fúka do mištičky studený vzduch.
Fúkanie do peria: Dieťaťu držíme pred tvárou perie a dieťa doň fúka rôznou silou výdychového prúdu – silno, stredne silno, slabo; perie tiež môžeme dieťaťu položiť do dlane, aby ho odfúklo čo najďalej.
Fúkanie do prúžku farebného papiera alebo ľahkého papierového predmetu na niti (motýlik, lietadielko): Dieťa ho má pred ústami a fúka do neho rôznou silou. Zároveň pri tom sleduje, ako veľmi sa prúžok/predmet hýbe vo výdychovom prúde.
Posúvanie ľahkej vatovej/polystyrénovej loptičky po stole pomocou fúkania: Na zvýšenie atraktivity a zároveň nácvik smerovosti výdychového prúdu môžeme na hranu stola postaviť papierovú bránku, dieťa sa potom snaží dať gól.
Fúkací futbal: Hru možno pripraviť pre dvoch protihráčov, ktorí sa snažia vzájomne dať gól. Tu je dôležité, aby aktivita netrvala príliš dlho. Inak hrozí, že deťom bude v dôsledku zrýchleného prehĺbeného dýchania nevoľno.
Odriekavanie zaklínadla či riekanky na jeden nádych: Dieťa pri tejto aktivite môže samo sledovať pokrok v rozsahu nádychu a výdychu podľa zvyšujúceho sa počtu slov, ktoré zvládne povedať na jeden nádych.
Prenášanie papierových terčíkov pomocou slamky: Dieťa pomocou slamky nasaje drobný tvar vystrihnutý z papiera (napr. včielka), ktorý prenáša na určité miesto (napr. papier vystrihnutý v tvare kvetiny).
Fúkanie do bublifuku, fŕkačky alebo píšťalky.
Artikulačné cvičenia
V rámci artikulačných cvičení precvičujeme pery, jazyk, dolnú čeľusť a podnebie. Súčasne precvičujeme jemnú i hrubú motoriku.
Cvičenie pier a mimických svalov
Príklady cvičenia:
prekrývanie hornej pery dolnou a naopak,
napodobňovanie fŕkania koňa,
špúlenie pier: Dieťa našpúli pery a následne ich zase uvoľní. Ďalší variant je našpúlenie pier s malou štrbinkou, cez ktorú dieťa pomaly vydychuje,
krúženie našpúlených pier (ako keď žuje kravička),
napodobňovanie kapra (pery našpúlené do krúžku striedavo odďaľujeme a sťahujeme)
volanie hlásky ááááááááááá s čo najviac otvorenými ústami,
nafúknutie líc s následným „výbuchom“ bez výdychového prúdu,
nafúknutie líc s následným pozvoľným vyfukovaním nahromadeného vzduchu,
cerenie zubov (ako zlý pes),
zdvíhanie kútikov do širokého úsmevu so zovretými zubami,
striedanie úsmevu a zamračenia,
striedavé sťahovanie ľavého a pravého kútika pri súčasnom roztiahnutí opačného kútika (dieťa ústami vytvorí tvar vodorovnej kvapky).
Cvičenie jazyka
K zvýšeniu motivácie k pohybu jazykom môžeme zvážiť využiť nejakú pochutinu (napr. na bradu dáme trochu marmelády, ktorú sa bude dieťa snažiť obliznúť). Ak dieťa spolupracuje, využívanie pochutiny nie je nutné. Každý cvik niekoľkokrát opakujeme. Počet opakovaní pri zložitejších cvikov postupne zvyšujeme.
Príklady cvičenia jazyka:
vyplazenie jazyka na bradu (čo najďalej),
vyplazovanie (dvíhanie) jazyka k nosu (čo najďalej),
striedavé vyplazovanie jazyka k brade a nosu,
opakované vyplazovanie a zaťahovanie jazyka v rovine (ako DVD prehrávač),
oblizovanie hornej pery od kútika ku kútiku,
oblizovanie dolnej pery od kútika ku kútiku,
krúženie jazykom po hornej a dolnej pere (oblizujúca sa mačička): Činnosť môže byť vykonávaná i bez oblizovania ako „kreslená mačička“ vyplazeným jazykom pred ústami,
oblizovanie horných a dolných zubov zvonka u zvnútra (hra na zubnú kefku),
čertík (bl…bl…bl...bl…bl),
pohybovanie špičkou jazyka hore a dolu, jazyk je fixovaný ľahkým skusom zubov,
vytvarovanie jazyka do rolky,
tlačenie vysunutým jazykom do lyžice alebo iného čistého plochého predmetu (špajľa, plochá varecha),
striedavé tlačenie jazykom zvnútra do líc (jazyk sa pohybuje zo strany na stranu, ústa sú zatvorené),
vysúvanie dolnej čeľusti do strán a dopredu/dozadu,
cvakanie zubov pri široko roztiahnutých perách a zatnutej čeľusti (je potrebné dbať na opatrné priblíženie zubov, aby nedošlo k poraneniu, napr. zahryznutie do jazyka alebo do vnútornej steny líca).
V rámci prevencie výslovnosti možno popri všeobecnej prevencii spočívajúcej v spomínaných cvikoch využiť i prípravné cvičenia k jednotlivým hláskam. Cviky nájdete napr. v odporúčaných metodických zdrojoch.
B) Lexikálno-sémantická rovina
S touto rovinou sú spojené predovšetkým činnosťou na rozvoj slovnej zásoby.
Príklady cvičenia:
Pre deti od 3 rokov:
Výber obrázka či predmetu podľa pokynu. (Napr.: Ukáž mi jablko, strom, človeka, ktorý plače, zviera, ktoré má dlhý krk a pod.). Slová vyberáme podľa veku dieťaťa.
Pomenovanie predmetov, činností a javov na obrázkoch, fotografiách, na modeli a v reálnom prostredí.
Kategorizácia a triedenie vecí podľa nadradených pojmov: Triedenie do skupín podľa nadradeného pojmu.
Vysvetlenie účelu známych vecí a pojmov: napr. Načo slúži auto, stôl, uši, vreckovka...?
Priradenie protikladov na zobrazenie pojmov: Dieťa kartičky s protikladmi správne roztriedi do dvojíc a pomenuje.
Kategorizácia a triedenie vecí podľa nadradených pojmov: Triedenie obrázkov do skupín podľa nadradeného pojmu vrátane vyžadovania vysvetlenia, prečo konkrétna vec nepatrí do určitej skupiny (napr. Prečo jablko nepatrí medzi zeleninu?).
Využitie logopedických kociek alebo hry Príbehy z kociek: Na analogickom princípe možno vytvoriť hru s kartičkami, ktoré si dieťa v stanovenom počte náhodne vytiahne z vrecka a vytvára z nich príbeh. Výhoda hry s kartičkami je tá, že slová môžeme obmieňať a dopĺňať podľa aktuálnej slovnej zásoby dieťaťa či jeho záujmu.
Priradenie pojmov, ktoré k sebe patria, vrátane zdôvodnenia: napr. vidlička a nôž, mlieko a krava, mydlo a vodovodný kohútik, štetec a farby.
Definovanie významu pojmu: napr. Vysvetli, čo je..., Čo robíme, keď nakupujeme..., Ako zistíš, že je človek smutný..., Kedy použiješ slovo fuj...
Zostavenie a popis dejovej postupnosti na obrázkoch: Pred dieťa položíme 3 až 6 kartičiek zobrazujúcich určitý dej. Dieťa ich zloží v správnej dejovej postupnosti a slovne okomentuje, čo sa na obrázkoch deje a prečo ich zoradilo daným spôsobom.
Priraďovanie vlastností k určitým pojmom bez obrázkového sprievodu. Napr.: Aký môže byť dom, strom, auto, potok...? alebo Čo všetko môže byť vysoké, zelené, studené...?)
C) Morfologicko-syntaktická a pragmatická rovina
Činnosti podporujúce porozumenie, vyjadrovanie a osvojovanie gramatických pravidiel
Ich cieľom je doviesť dieťa k porozumeniu výpovede druhých a k vlastnému súvislému vyjadrovaniu.
Príklady cvičení:
Pre deti od 3 rokov:
-
Nácvik nácvik pesničiek, riekaniek, básničiek.
Rozprávanie známeho príbehu podľa obrázka: Vhodné sú krátke, dieťaťu známe rozprávky, ktorých dej je vyjadrený obrázkami (možno využiť napr. leporelo).
Činnosť podľa inštrukcie:
kreslenie podľa návodu (kruh vyfarbi červenou, obláčik modrou),
činnosti s predmetmi (auto polož na policu, medvedíka daj do škatule a bábike daj dolu čapicu),
činnosť s inými deťmi (podaj Peťkovi kocku, Janke loptu, od Kajky si vezmi bábiku).
Rozprávanie zážitkov, udalostí, ktorých bolo dieťa svedkom, známe rozprávky bez obrázkového sprievodu.
Popis osôb a vecí, ktoré dieťa v daný okamih nevidí (ako vyzerá vaše auto, ako vyzerá tvoj otecko?).
Popis postupnosti činnosti: Napr. konkrétnej hry, ktorú dieťa pozná.
Dramatizácia a hranie rolí.
Plánovanie: Čo by si chcel zajtra robiť? S čím sa budeš dnes hrať? Čo by si chcel vidieť na výlete?
Domýšľanie konca rozprávky či príbehu: Prečítame či povieme si časť príbehu a necháme dieťa doplniť konce vrátane zdôvodnenia, prečo by sa to tak malo stať.
Činnosti zamerané na prozodické faktory reči
V rámci týchto aktivít sa deti zoznamujú s tým, že reč má svoje výrazové prostriedky: rytmus, intonáciu, výšku, dynamiku a farbu. Možno nimi jednou vetou vyjadriť mnohé spôsoby a docieliť tak vystihnutie rôznej nálady i niektorých povahových rysov hovoriaceho.
Príklady cvičenia:
Pre deti od 3 rokov:
-
Striedanie hlasnej a tichej reči: Navodzujeme situácie, kedy sa obvykle šepká, napr. v divadle, oznamovanie tajomstva. Hráme hru na tichú poštu.
Striedanie hlasného a tichého rozprávania: Navodzujeme situáciu, keď sa obvykle šepká, napr. v divadle, hovorenie tajomstva.
Zvyšovanie a znižovanie hlasitosti v rámci súvislého zvuku alebo jednej vety: Napr. napodobňovaním zvukov muchy, ktorá sa približuje, idúceho vlaku, auta.
Nácvik rôznej intonácie pomocou jednej riekanky: Deťom predvedieme a spoločne nacvičíme rôzne spôsoby intonácie jednej vety. Následne deti riekanku prezentujú ako vypočítavanku, zaklínadlo, ako keď sú nahnevané, smutné, zvedavé, keď sa chvália a pod.
Spomaľovanie a zrýchľovanie recitácie známych riekaniek: Deti v rámci jednej riekanky reč striedavo zrýchľujú a spomaľujú.
Nácvik rytmizácie spevom či recitáciou básničiek spojených s vytlieskavaním, hrou na tele, pohojdávaním na kolenách, kývaním tela, skákaním na veľkých balónoch (gymball) a pod.
Niektoré deti majú problém so spojením ucho – ruka, tzn. je pre ne náročné prednášať počutý rytmus do motorickej reakcie rúk (tlieskanie). U detí s týmto problémom je vhodnejšie rozvíjať zmysel pre rytmus sprievodnými pohybmi celého tela (kývanie, pohojdávanie na kolenách, skákanie na balónoch a pod.).