A) Foneticko-fonologická rovina

Základnou jednotkou tejto roviny je hláska (fonéma), zameriavame sa v nej teda predovšetkým na správnu výslovnosť hlások. Všímame si, či dieťa vyslovuje všetky hlásky správne alebo či niektoré hlásky tvorí na inom mieste, prípadne či niektoré hlásky nahrádza inými. 

Pripomeňme, že čiastkové problémy vo výslovnosti (napríklad nesprávna výslovnosť hlások r, s, š, c, č, z, ž) sú do piatich rokov života považované za fyziologické. Niektorí autori považujú nesprávnu výslovnosť uvedených hlások za fyziologickú do šiestich až siedmich rokov života – tzv. predĺžená fyziologická, nesprávna výslovnosť. Čím viac sa dieťa približuje k nástupu do školy, tým viac je potrebné sledovať rozvoj v tejto rovine. Z pohľadu logopedickej intervencie je náročnejšia náprava stavu, keď dieťa tvorí hlásku na nesprávnom mieste. V súvislosti s nácvikom čítania a písania môže spôsobiť problém, ak dieťa nahrádza viac hlások, ktoré nevie správne vysloviť, inými. Jednu hlásku tak spája s dvomi rôznymi písmenami (napr. hláska L zodpovedá písmenu L a R), čo mu môže komplikovať zápis podľa diktátu, v prípade zámeny viacerých hlások i čítanie.

Všímame si tiež to, ako je dieťa schopné uplatniť tzv. modulačné faktory reči– či prevažuje primerané tempo reči alebo je rečový prejav dieťaťa spomalený, neplynulý či ťažkopádny. S tým súvisí sledovanie spôsobu, akým dieťa pri hovorení hospodári s dychom. Sledujeme, či dokáže primerane veku pracovať s intonáciou a hlasitosťou reči (dokáže meniť hlasitosť reči podľa inštrukcie, dokáže napodobniť rôznu intonáciu podľa vzoru).

Do tejto oblasti tiež spadá hodnotenie artikulačnej obratnosti. Sledujeme, ako dieťa vyslovuje slová a slovné spojenia obsahujúce súčasne ostré a tupé sykavky, spoluhláskové zhluky a ďalšie artikulačne náročné javy (napr. vyslovenie spojenia žiaci cvičia, šuštiaci sáčok, plavba, sŕkať z hrnca, zlosť, sprudka a pod.).

B) Lexikálno-sémantická rovina

V tejto rovine hodnotíme aktívnu a pasívnu slovnú zásobu dieťaťa– aké slová aktívne používa i ako rozumie významu širšieho okruhu slov, ktoré bežne nie sú súčasťou aktívneho slovníka dieťaťa. Overujeme znalosť:

• názvu predmetu,

• názvu činností a vlastností predmetov či osôb,

• časové a priestorové súvislosti (určenie miesta a času – vedľa, medzi, ráno, večer, skôr, neskôr a pod.).

Sledujeme, či dieťa rozumie obsahu výroku pri zadávaní inštrukcií k riadeným činnostiam, či adekvátne reaguje na pokyny učiteľa či inej dospelej osoby.

U šesťročných detí sa zameriavame na objasňovanie významu pojmov označujúcich predmety, javy a činnosti (napr. Čo robíš, keď upratuješ? Čo je to kladivo? Aký je rozdiel medzi bicyklom a autom?). U predškoláka tiež sledujeme:

• do akej miery je schopný tvoriť protiklady (dlhý – krátky, malý – veľký, smutný – veselý, horúci – studený a pod.);

• nahrádzať zadané slová slovami s podobným významom (pekný – krásny/nádherný, studený – chladný/ľadový/mrazivý) či

• určiť rôzne významy homoným (oko, koruna, kohútik a pod.).

Včasná pedagogická diagnostika je v tejto oblasti veľmi významná, pretože malá slovná zásoba a problémy s porozumením väčšiemu počtu pojmov môžu dieťaťu neskôr na základnej škole spôsobiť mnoho problémov s porozumením obsahu učiva a pokynov učiteľa.

C) Morfologicko-syntaktická rovina

V tejto rovine sledujeme gramatickú správnosť rečového prejavu. Tá sa obvykle objavuje medzi štvrtým a piatym rokom. Dieťa v tomto veku už spravidla používa slovné druhy. Všímame si teda:

• či dieťa využíva jednotlivé slovné druhy,

• či správne skloňuje podstatné mená, prídavné mená a zámená,

• či správne časuje slovesá,

• či je schopné tvoriť dlhšie vety a súvetia.

D) Pragmatická rovina

V tejto rovine sledujeme, či je dieťa schopné uskutočniť svoj komunikačný zámer– či dokáže požiadať o to, čo potrebuje, iniciovať a viesť rozhovor s inými deťmi či dospelými. Sledujeme, ako sa dieťa zapája do komunikácie v skupine detí, či dokáže verbálne prejaviť svoj názor a potreby.

Všímame si tiež neverbálnu komunikáciu dieťaťa (očný kontakt, mimika, gestikulácia). Nemalo by nám uniknúť, ak je často obsah výpovede v rozpore s neverbálnymi signálmi dieťaťa. Rozpor medzi verbálnym a neverbálnym prejavom môže signalizovať, že dieťa nehovorí to, čo si skutočne myslí alebo cíti. Tento stav býva častý u zvýšene úzkostlivých deťoch a deťoch s výrazne negatívnou skúsenosťou s interakciou s dospelými alebo deťmi.

Na zisťovanie úrovne rozvoja reči v uvedených jazykových rovinách využívame rozhovor, diagnostické aktivity a hry, pozorovanie dieťaťa pri voľnej hre, interakcii s rovesníkmi a dospelými, testy, posudzovacie schémy či skúšky. Výber konkrétnej metódy by mal vždy reflektovať cieľ diagnostiky – čo a za akých podmienok chceme zistiť. 

Príklady diagnostických otázok k lexikálno-sémantickej rovine u päť až šesťročného dieťaťa:

Ak chceme na diagnostiku použiť rozhovor s dieťaťom, vopred starostlivo premyslíme, čo chceme zistiť (slovnú zásobu, gramatickú správnosť, výslovnosť, schopnosť viesť rozhovor) a podľa toho si pripravíme otázky.

Na rozhovor je potrebné zaistiť vhodné podmienky. Dieťa by malo byť v dobrom zdravotnom stave, jeho aktuálne emočné naladenie by malo byť pozitívne. Urobíme všetko preto, aby pred začiatkom rozhovoru ani v jeho priebehu nepociťovalo úzkosť. Je tiež dôležité eliminovať všetky rušivé vplyvy, ktoré by odvádzali pozornosť dieťaťa. Všetky tieto premenné totiž môžu významným spôsobom ovplyvňovať priebeh a výsledky diagnostiky.

V rozhovore používame otvorené otázky, ktoré podnecujú dlhšie ako jednoslovné odpovede. Pri rozhovore sledujeme nielen obsah a formu verbálnej výpovede, ale i neverbálnu komunikáciu dieťaťa a jeho celkové správanie v priebehu rozhovoru.

Interpretace rozhovoru je vždy subjektivní, protože hodnotitel do ní promítá své zkušenosti, očekávání, názory a odborné znalosti. Výsledky bychom proto měli vždy přijímat s určitým odstupem a využívat i další metody napomáhající získat objektivní náhled na aktuální úroveň rozvoje řeči a komunikace u sledovaného dítěte.

Interpretácia rozhovoru je vždy subjektívna, pretože hodnotiteľ do nej premieta skúsenosti, očakávania, názory a odborné znalosti. Výsledky by sme preto mali vždy prijímať s určitým odstupom a využívať i ďalšie metódy, ktoré pomôžu získať objektívny náhľad na aktuálnu úroveň rozvoja reči a komunikácie u sledovaného dieťaťa.

Medzi ďalšie vhodné činnosti na hodnotenie rozvoja reči patrí:

• rozprávanie príbehu (rozprávky) podľa obrázka či naspamäť,
  

• vypracovanie zážitkov z víkendu či zaujímavej akcie,

• popis dejovo bohatého zážitku z víkendu či zaujímavej akcie,

• popis dejovo bohatého obrázka,

• opakovanie artikulačne náročných slov po učiteľovi,

• vyhľadávanie a zdôvodňovanie nezmyslov na obrázkoch z detských časopisov.

Na diagnostiku môžeme tiež použiť publikácie uvedené v metodických zdrojoch.