A) Zrakové vnímanie

V oblasti zrakového vnímania je dôležité zistiť, či dieťa dokáže dostatočne zamerať pozornosť na vybraný zrakový podnet a nevšímať si ďalšie podnety v zrakovom poli. I pri pohľade na pracovný list či obrázok dieťa súčasne vidí mnoho ďalších podnetov, ktoré však v daný okamih nie sú podstatné. Vnímanie týchto informácií musí vedieť utlmiť, aby sa dokázalo dostatočne sústrediť na zadanú úlohu. Schopnosť zamerať pozornosť na vybraný zrakový podnet a súčasne utlmiť vnímanie ďalších podnetov, ktoré sú v daný okamih nepodstatné, sa označuje ako zrakové rozlišovanie figúry a pozadia.

Na overenie miery rozvoja tejto schopnosti môžeme dieťaťu zadať úlohu, v ktorej sa dva alebo viac obrázkov navzájom prekrývajú – dieťa má za úlohu jednotlivé obrázky rozlíšiť a pomenovať. Dieťa tiež môže vyhľadávať zadané tvary na rušivom pozadí alebo rýchlo vyhľadávať určené predmety v miestnosti.

Ďašia funkcia, ktorú sledujeme v oblasti spracovania zrakových informácií, je zrakové rozlišovanie alebo diferenciácia. Vďaka tejto funkcii dieťa dokáže rozlíšiť detaily obrázka, určiť, či sú niektoré obrázky či symboly zhodné, alebo sa navzájom líšia. Pri nácviku čítania a písania sa táto funkcia uplatňuje pri rozlišovaní tvaru písmen.

U trojročných a štvorročných detí sledujeme:

• či dokážu určiť obrázky, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou a výrazne odlišným tvarom. V tomto veku dieťaťu predkladáme konkrétne obrázky, so symbolmi ešte nepracujeme.

U päťročných a šesťročných detí:

• riešime úlohy s konkrétnymi obrázkami,

• overujeme schopnosť rozlíšiť tvarovo podobné symboly, ktoré sa líšia drobným detailom a pozíciou v priestore – tzn. otočením podľa horizontálnej a u šesťročných aj vertikálnej osi.

Príklady úloh:

• Inštrukcia: Označ tvar, ktorý je otočený inak ako ostatné!

• Inštrukcia: Podčiarkni všetky tvary, ktoré sú rovnaké ako vzor!

պ ա պ պ տ պ պ ա պ

p p b d d p q p d b p d q

So zrakovou diferenciáciou súvisí i zraková analýza a syntéza, teda schopnosť vnímať časti, jednotlivosti a detaily a vytvárať si predstavu o celku.

Zrakovú analýzu overujeme:

• Vyhľadávaním detailu na komplexnom obrázku s veľkým počtom detailov.

• Všímame si tiež to, ako dieťa postupuje pri skenovaní obrázka: či chaoticky preskakuje alebo plynule skenuje zľava doprava, zhora dole alebo naopak.

V rámci nácviku zrakovej analýzy dieťa vyzveme k skenovaniu obrázka zľava doprava zhora dole, teda rovnakým postupom, akým sa neskôr bude učiť čítať.

Zrakovú syntézu najľahšie overíme zložením rozstrihaného obrázka. Počet dielikov a komplexnosť obrázka prispôsobujeme veku dieťaťa.

Ďalšiu funkciu, ktorú sledujeme v oblasti zrakového vnímania, je funkcia zrakovej pamäte. Môžeme dieťaťu na cca 15 sekúnd ukázať sadu šiestich známych predmetov, ktoré následne zakryjeme a dieťa má za úlohu vymenovať predmety na obrázkoch. Prípadne môžeme pred dieťaťom poukladať obrázky, pričom jeden alebo dva obrázky vynecháme a spýtame sa, ktoré obrázky chýbajú.

Poslednú funkciu, ktorej rozvoj v oblasti zrakového vnímania zisťujeme, je schopnosť uchovať a spätne si vybaviť zrakové informácie v časovom slede, tzv. serialita. Táto funkcia je veľmi dôležitá pre neskorší nácvik dodržiavania poradia písmen v slove. Jej nedostatočné rozvinutie sa prejavu prešmyčkou písmen či slabík v slove či problémami v dodržiavaní slovosledu.

Rozvoj tejto funkcie môžeme overiť tak, že pred dieťa postupne zľava doprava poukladáme päť obrázkov alebo štyri symboly, ktoré následne odstránime a dieťa vyzveme, aby ich vyskladalo v rovnakom poradí. Dieťa pred začiatkom úlohy vyzveme, aby si dalo jazyk medzi zuby. Vďaka tomu si nemôže pomáhať vymenovaním zobrazených predmetov a máme istotu, že overujeme iba zrakovú funkciu.

B) Sluchové vnímanie

V oblasti sluchového vnímania sledujeme analogické oblasti ako v prípade zrakového vnímania. I tu sa zameriavame na schopnosť zamerať sluchovú pozornosť na vybraný zvukový podnet a utlmiť vnímanie ďalších (v danom okamihu rušivých) podnetov. Nedostatočný rozvoj schopnosti zamerať pozornosť na vybraný zvuk (hlas učiteľa) býva často mylne interpretovaný ako neposlušnosť dieťaťa, prípadne tak, že dieťa nerozumie. V hlučnom prostredí triedy je však pre deti s deficitom v tejto oblasti veľmi ťažké až nemožné utlmiť vnímanie ostatných zvukových podnetov.

Sluchové rozlišovanie figúry a pozadia môžeme overovať takto:

• V ruchu miestnosti budeme hovoriť slová, ktoré bude dieťa opakovať.

• Nahráme dva alebo tri súčasne znejúce zvuky (napr. cinkanie zvončekov alebo bubnovanie), ktoré dieťa pozná. Tieto zvuky pustíme a dieťa má za úlohu spoznať ich.

V oblasti sluchového rozlišovania je podstatné overiť predovšetkým schopnosť rozlišovať zvuky ľudskej reči – slová resp. hlásky:

• U päťročných detí overujeme schopnosť rozlíšiť zmysluplné slová líšiace sa hláskou.

• U päť a pol až šesťročných detí overujeme, či sú schopné rozlíšiť podobne znejúce nezmyselné slová. Je dôležité, aby nám pri zadávaní úlohy dieťa nevidelo na ústa a muselo sa tak spoliehať iba na počuté informácie.

Príklad úlohy pre päťročné dieťa:

Inštrukcia: Budem ti hovoriť vždy dve slová a ty mi povieš, či sú rovnaké, alebo nie.

los – los

buk – puk luk – lak

nosí – nosí noc – nos

lety – letí zem – sem

Príklad úlohy pre dieťa vo veku 5,5 až 6 rokov:

Inštrukcia: Budem ti hovoriť vždy dve neznáme slová a ty mi povieš, či sú rovnaké, alebo nie. Slová nemusíš poznať ani opakovať, stačí povedať, či boli obe slová rovnaké alebo každé iné.

brut – brut slic – slik

týl – tíl rást – rast

pros – bros habl – chabl

nís – nís slot – slot

žipl – šipl dyrt – dirt

Rozvoj krátkodobej sluchovej pamäte overujeme na zmysluplných slovách, u šesťročných detí taktiež na nezmyselných slovách. Postupne zreteľne vyslovíme štyri až päť slov a dieťa má za úlohu zapamätať si ich a zopakovať ich. Môžeme od dieťaťa chcieť, aby ich vymenovalo v poradí, v akom sme ich vyslovili, potom súčasne overujeme i funkciu seriality pri sluchových podnetoch. Nezmyselné slová pre šesťročné deti volíme krátke (napr. sik – dum – tes – lok).

Sluchová analýza a syntéza sú dôležitými čiastkovými funkciami na uvedomenie si štruktúry slov. Niektorí odborníci uvádzajú, že táto schopnosť sa rozvíja až do ôsmeho roku života. Už v predškolskom veku je však potrebné overiť, či dieťa dokáže určiť prítomnosť konkrétnej hlásky v slove a rozložiť troj- až štvorhláskové slová na jednotlivé hlásky.

Príklad úlohy pre šesťročné dieťa:

• Inštrukcia: Počuješ „d“ v slove búda? Počuješ „k“ v slove lopata? Na aké písmeno sa začína slovo záhrada?

• Dieťa po zácviku vyhláskuje slovo BUK, PES, MOJE.

• Po zácviku je dieťa schopné zložiť slovo z hlások, ktoré mu s približne sekundovým odstupom hláskujeme – LUK, DOM, TEĽA, LOPTA.

C) Intermodálne spojenie

Funkciou intermodálneho spojenia označujeme schopnosť automaticky prepájať zrakové a sluchové informácie. Pri nácviku čítania sa prejavuje rýchlym vybavením spojenia hláska – písmeno. V predškolskom veku sa deficity v tejto oblasti môžu prejavovať problémami v rýchlom slovnom označovaní videných predmetov, všeobecne v prepájaní videných a počutých informácií.

Intermodálne spojenie môžeme overiť nasledujúcim typom úlohy:

• Dieťaťu ukážeme obrázky štyroch vecí (napr. lopta, bicykel, kniha, hracia kocka). Postupne mu povieme, ktorému zvieratku daná vec na obrázku patrí – To patrí mačke, to medveďovi, to ovci a to slonovi. Informáciu dvakrát zopakujeme. Potom dieťaťu ukazujeme v rôznom poradí obrázky vecí a dieťa hovorí, komu daný obrázok patrí.
  

D) Priestorová orientácia

Dôležitou podmienkou na úspešné zvládnutie nácviku čítania a písania je tiež priestorová orientácia. Táto funkcia tiež stavia dôležitý základ pre rozvoj matematických zručností.

U šesťročného dieťaťa overujeme:

• či zvláda orientáciu v horizontálnej a predozadnej rovine (hore x dole, vpredu x vzadu),

• či zvláda orientáciu vo vertikálnej rovine, t. j. správne rozlišuje ľavú a pravú stranu.

Schopnosť orientácie na ploche a v priestore môžeme posúdiť nasledujúcimi úlohami: 

• Pred dieťa umiestnime jednofarebný čistý papier a postupne ho žiadame, aby ukázalo ľavý horný roh, pravý dolný roh, ľavý dolný roh a pravý horný roh.

• Následne overujeme orientáciu na vlastnom tele – ukáž na sebe svoju pravú ruku, ľavé koleno, pravé ucho, ukáž ľavou rukou ľavé rameno, pravou rukou ľavé oko a pod. Schopnosť určiť ľavú a pravú stranu na druhej osobe, ktorá je k dieťaťu otočená čelom, u predškolákov ešte nebýva automatizovaná, preto túto oblasť nehodnotíme.

Na overenie čiastkových funkcií môžeme využiť publikáciu a pracovné listy uvedené v zozname metodických zdrojov, prípadne si môžeme vytvoriť vlastné pracovné listy a nahrávky.

Na hodnotenie čiastkových zručností a schopností spadajúcich do komunikačnej kompetencie je možné použiť taktiež nižšie uvedenú posudzovaciu schému. Posudzovacia schéma môže byť užitočným pomocníkom na sledovanie vývinu s časovým odstupom (napr. po pol roku alebo po ukončení intervenčného programu zameraného na rozvoj komunikatívnych zručností). Na zvýšenie objektivity získaných informácií je vhodné, ak dieťa nezávisle od seba hodnotí viacej osôb. Výsledky orientačného posúdenia by mali učiteľovi slúžiť ako návody na voľbu aktivít podporujúcich rozvoj danej schopnosti či zručnosti.