Rozvíjanie zvedavosti a túžby detí riešiť problémy: 

• Zaraďovanie činností, ktoré podporujú rozvoj sebaúcty a sebadôvery, aby deti získali odvahu skúšať riešiť neznáme úlohy.

• Využívanie aktivít, pri ktorých sa bezprostredne prejaví príčina a účinok, a ktoré sa dajú ľahko pozorovať. Aktivity by mali deťom umožňovať manipuláciu s materiálmi (napr. zmiešanie dvoch farieb, piesku s vodou…). Pri týchto aktivitách využívame evokáciu a reflexiu, napr. položením otázky pred aktivitou, ktorou zisťujeme názor dieťaťa. K otázke sa vraciame aj v reflexii. Čo sa stane, keď zmiešaš červenú a modrú farbu? Čo sa stane s pieskom, keď naň naleješ vedierko vody?

• Poskytovanie konkrétneho materiálu (napr. plastelína, hlina), ktoré majú deti za úlohu nejakým spôsobom zmeniť (stlačením, ťahom, rezaním, zrolovaním…). Proces zmeny deťom slovne opisujeme, napr.: Keď plastelínu stlačíš, zanecháš v nej odtlačky prstov a meníš jej tvar.

• Určenie miesta v triede, kde si deti môžu po ukončení činnosti uložiť veci (skladačky, výtvarné práce, výtvory z Lega), ku ktorým sa môžu neskôr vrátiť. Počas dňa alebo týždňa umožníme deťom vrátiť sa k svojim predchádzajúcim aktivitám. Po niekoľkých dňoch sa dieťa môže vrátiť k svojej stavebnici z Lega a môže ju pretvoriť na niečo nové, napr. loďku na nákladnú loď, čo je znakom vývinu myslenia a zručnosti dieťaťa.

• Obohatenie minulej aktivity pridaním novej informácie, úlohy alebo materiálu.

• Kladenie otázok zameraných na proces riešenia úlohy: Ako si dospel k tomuto riešeniu? Vyriešil niekto tento problém inak?

Vždy sa presvedčíme, že riešenie problému zodpovedá vývinovej úrovni každého dieťaťa. Ak zistíme, že je aktivita náročná a vyvoláva u dieťaťa frustráciu, zmeníme ju na menej náročnú. Vytvoríme dieťaťu priestor, aby sa postupne samé vypracovalo na vyššiu úroveň potrebnú pri riešení náročnejších aktivít.Pre riešenie úloh vytvoríme priateľské, akceptujúce prostredie.