Menu

Kognitívne schopnosti u detí predškolského veku

V rámci hodnotenia vývinu kognitívnych funkcií u detí predškolského veku zisťujeme, ako sa vyvíja ich myslenie. Na základe zmyslového vnímania a mentálnych schopností dochádza k poznávaniu prostredia, ktoré deti obklopuje. Prostredníctvom interakcie s prostredím si deti utvárajú vlastné predstavy, zbierajú informácie o rôznych predmetoch, činnostiach a na ich základe vytvárajú asociácie a vzťahy.

Pre vývin kognitívnych schopností sú dôležité tieto základné funkcie súvisiace so spracovaním informácií: pozornosť, pamäť, reč, myslenie a vnímanie.

Pozornosť

Pozornosť je forma sústredenia, ktorá od dieťaťa vyžaduje zvládanie dvoch protichodných zručností: 

  • schopnosť zamerať sa na tie aspekty okolia, ktoré sú podstatné a majú pre danú úlohu najväčší význam,

  • schopnosť ignorovať v daný okamih nepodstatné podnety.

Sústredenosť (koncentrácia) pozornosti súvisí s psychickým napätím v organizme dieťaťa. Na úroveň sústredenia môžu mať vplyv rôzne premenné napr. zmena teploty, únava, úzkosť či zdravotný stav. Schopnosť sústredenia pozornosti je daná funkčnou zrelosťou centrálnej nervovej sústavy (CNS). Má na ňu vplyv tiež sociálne prostredie, ktoré pôsobí na dieťa a sprostredkováva mu spätnú väzbu na priebeh a výsledky jeho správania. Pozornosť môže mať tieto vlastnosti:

  1. Sústredenosť pozornosti: prejavuje intenzitu pozornosti na určité podnety.
  2. Rozsah pozornosti: ovplyvňuje, aký počet podnetov môže jedinec súčasne prijať. Rozsah pozornosti je závislý na reakcii CNS na vonkajší podnet a na dĺžke a komplexnosti podnetu.
  3. Výdrž pozornosti: ide o schopnosť udržať pozornosť na konkrétny podnet počas určitej doby.

Pamäť

Pamäť môžeme definovať ako proces, ktorým sa v centrálnej nervovej sústave uchovávajú informácie získané prostredníctvom vnímania.

Typy pamäte je možné triediť podľa dĺžky uchovávania informácií a zmyslovej modality. Rozlišujeme pamäť dlhodobú, krátkodobú, sekvenčnú, sluchovú, vizuálnu, mechanickú a rozpoznávaciu. Podľa dĺžky uchovávania informácií možno rozlíšiť nasledujúce typy pamäte:  

  1. Senzorická – uchováva informácie prichádzajúce zo zmyslov počas doby nevyhnutej na rozhodnutie, či sú vhodné na ďalšie spracovanie.
  2. Krátkodobá (pracovná) – spracováva informácie dodané senzorickou pamäťou a informácie dodané dlhodobou pamäťou. Vnemy prijaté zmyslami a emócie premieňa na mentálne reprezentácie, ktoré je možné ďalej spracovávať a uchovávať.
  3. Dlhodobá – ukladá významné skúsenosti a informácie. Ukladanie informácie do dlhodobej pamäte trvá približne 30 minút a môže prebiehať buď zámerne (napr. mechanickým opakovaním), alebo neúmyselne.

Predpokladom uloženia informácií do dlhodobej pamäte sú opakované skúsenosti s tou istou aktivitou či situáciou. To však neplatí pre emočne silné zážitky, tie sa ukladajú bez nutnosti opakovania. Predškolský vek je obdobím, z ktorého silné citové zážitky zostanú uložené v pamäti až do dospelosti.Schopnosť učiť sa je veľmi úzko spojená s pamäťou.

Pozornosť, vnímanie a pamäť sú vzájomne prepojené procesy. Ak sa dieťa nedokáže sústrediť, nebude schopné vnímať informácie a uchovať ich v dlhodobej pamäti. Takéto dieťa bude mať problémy s interpretáciou informácií a vzťahmi medzi nimi, čo ovplyvní kvalitu jeho myslenia.

 

Myslenie

Jedným z hlavných psychologických aspektov predškolského veku je zameranie detí na najbližší svet. Vo svojich poznávacích aktivitách sa deti snažia pochopiť pravidlá prostredia, v ktorom sa pohybujú. Prijímanie poznatkov je do značnej miery viazané na konkrétnu skutočnosť s predmetmi sveta, v ktorom žijú a musia sa mu prispôsobovať (názorné, intuitívne myslenie).

Myslenie detí zatiaľ nerešpektuje zákony logiky.Ide o tzv. prelogické myslenie,ktoré je v porovnaní s myslením dospelého nedokonalé a nepresné. Logika vytvára súvislosti medzi faktami a preto umožňuje pomocou procesov myslenia vytvárať nové vzťahy, čím sa myslenie stáva flexibilným. Absencia logiky spôsobuje statickosť myslenia a upätosť na absolútnu skutočnosť vnímanú zmyslami. Názorné myslenie má tieto typické znaky:

  • Egocentrizmus: Všetky predmety a javy deti vnímajú jedinečným spôsobom. Tento jedinečný spôsob vnímania reality vychádza z ich doterajších skúseností s realitou a z emočného prežívania vo vzťahu k jednotlivým predmetom a javom. Emotívna stránka reality je pri tvorbe postoja k realite uprednostňovaná. Preto deti často skresľujú svoje úsudky na základe svojich vlastných preferencií. Ich subjektívny pohľad je pre nich jediný a správny.
  • Fenomenizmus: Deti predškolského veku sú úzko zamerané na skutočnosť tak, ako ju vnímajú. Ako sa im svet javí, tak ho aj posudzujú a chápu. Svet je pre dieťa taký, ako vyzerá, dôraz kladú na vonkajšiu podobu sveta. Odmietajú tvrdenia, ktoré nie sú v zhode s ich vnímaním.
  • Magickosť: Ak si nedokážu niektoré pozorované javy a skutočnosti vysvetliť, používajú fantáziu. Skutočnosť si tým skresľujú, avšak pravdivosť chápania javov nie je pre nich podstatnou. Dôležité je, aby na každú skutočnosť mali vlastné vysvetlenie a nezáleží im, či je pravdivé alebo nie. Miešajú predstavivosť s realitou, a tak sa často stáva, že ich od seba nevedia dostatočne odlíšiť.

    Na základe tejto charakteristiky sa predškolskému veku hovorí aj magický, rozprávkový vek. Rozprávanie príbehov, skutočných i vymyslených, v tomto období zohráva obrovskú úlohu, ako v citovom, tak aj v rozumovom svete dieťaťa. Dieťa sa dostáva k množstvu informácií a na ich základe vytvára množstvo rôznorodých predstáv, mení skutočnosť na rozprávku a naopak. Takto silný vplyv fantázie môže mať aj negatívne stránky. Okrem vytvárania nesprávnych predstáv o realite, ktoré bývajú značne stabilné, sú to aj predstavy, ktoré ich v skutočnosti zneistejú (napr. v tieňoch vidia to, čo tam v skutočnosti nie je).

  • Absolutizmus: Deti v tomto veku sú presvedčené, že každá vedomosť je absolútne platná, že všetko funguje tak, ako si to vysvetľujú a že všetko sa vysvetliť dá. Toto presvedčenie vyplýva z ich veľmi silnej potreby po istote – nielen citovej, ale aj kognitívnej.

  • Globálne vnímanie: Vo svojom vnímaní sa deti zameriavajú na veci, ku ktorým majú silný emočný vzťah, ktoré sa javia efektné (farebné, pohyblivé a pod.) a ktoré sú dostatočné veľké, aby si ich všimli. Objekty a javy vnímajú globálne, iba ak sú samotné detaily dostatočne atraktívne. Z toho vyplýva, že sa nemôžeme spoľahnúť na to, že budú javy alebo objekty analyzovať, aby ich pochopili. Systematické skúmanie časti celku nie je pre tento vek charakteristické. Deti v tomto veku taktiež ešte nedokážu dostatočne rozlíšiť významné a nevýznamné informácie. Často tak subjektívne prisudzujú význam nepodstatným informáciám a podstatné ignorujú.

  • Komplexnosť vnímania: Ich myslenie a vnímanie nie je v tomto vývinovom období komplexné. V komplexnej situácii sa ešte nedokážu dostatočne zorientovať a v danom okamihu vnímať všetky jej aspekty.

  • Egocentrizmus v uvažovaní: Centrum všetkého vnímania je v ich osobnosti. Vlastné vysvetlenie reality je jediné správne a platné. Odmietajú iné vysvetlenie, hlavne tie, ktoré sa nezhodujú s ich vlastným vysvetlením.

  • Konfabulácia: Konfabulácia, inak tiež nepravé klamstvá, sa vytvárajú miešaním reality s fantazijnými predstavami. Deti nimi operujú hlavne vtedy, keď sa im konkrétny jav alebo objekt nedarí vysvetliť žiadnou konkrétnou skúsenosťou s najbližším svetom. Často sa v týchto predstavách a následne aj vo vysvetleniach objavujú prvky, ku ktorým majú deti citový vzťah (pozitívny, negatívny). Fantázia v tomto veku zohráva významnú úlohu v stabilizácii detskej psychiky. Zatiaľ čo myslenie deti limituje, fantázia im dáva priestor, uvoľnenie.

  • Vnímanie priestoru: Priestorovým vnímaním rozumieme vytváranie základných predstáv o veľkosti a tvare predmetov a o ich umiestnení v priestore. Zároveň priestorové vnímanie súvisí s uvedomovaním si pozície vpravo, vľavo, vpredu, vzadu, hore, dole a so správnym určovaním smeru. Rozvíjanie priestorovej orientácie je dôležité už u detí predškolského veku, pretože hrá dôležitú úlohu v edukačnom procese: napr. správna orientácia pri čítaní, písaní – smer čítania, smer, akým sa píše čiara.

    Ďalším dôležitým pojmom je priestorová predstavivosť. Základ v rozvoji priestorovej predstavivosti a vnímania priestoru zahŕňa motorické schopnosti a zmysly: zrak, sluch, hmat, ktoré sú kognitívne spracované. Priestorová predstavivosť je dôležitá pre úspešné zvládanie školských zručností. Ako prvé si dieťa osvojí porozumenie pojmov hore, dole, neskôr vpredu, vzadu. Rozlišovanie laterálnej polohy vľavo, vpravo je pomerne náročné a dieťa si ich osvojuje až pred nástupom do školy. Preto je dôležité deti v tomto období stimulovať v rozvíjaní priestorovej predstavivosti a orientácii v priestore pri riešení praktických úloh.

  • Vnímanie času: Absolútne vnímanie času sa vyvíja veľmi pomaly. Zameranie na citovú stránku osobnosti sa prejavuje aj tu. Deti merajú čas pomocou trvania dejov, ku ktorým sa silne citovo viažu. Používajú aj všeobecne sa vyskytujúce, opakujúce sa javy. Najdôležitejšia je prítomnosť. Minulosť a budúcnosť majú pre deti v tomto veku minimálny obsah.

  • Vnímanie množstva: Množstvo vnímajú ako vlastnosť, ekvivalent farby, veľkosti resp. iných kvalít objektu. V tomto období sa skôr rozvíja všeobecné chápanie zmeny počtu a množstva.


Na základe uvedených znakov predškolského veku je dôležité sústrediť sa vo vzdelávacích procesoch predovšetkým na rozvoj nasledovných kognitívnych funkcií:

  • chápanie súvislostí a vzťahov;

  • schopnosť zvoliť si určitý spôsob riešenia problémov a používať určité pravidlá, rozvoj stratégie uvažovania;

  • sústredenia sa na detaily a ich vzájomné vzťahy;

  • schopnosť potrebné informácie opakovať;

  • hľadanie základných princípov zadanej úlohy.

S kognitívnym vývinom sa rozvíja učebný štýl. Učenie v tomto veku môže prebiehať rôznymi spôsobmi:

  • pokusom a omylom (spontánne učenie);

  • logickým odôvodnením (dedukcia – usudzovanie na správne riešenie na základe predchádzajúcej skúsenosti);

  • napodobňovaním (napodobňovanie riešenia, ktoré sa osvedčilo iným).

V tomto veku je už možné odlišovať u detí konvergentné (hľadá jedno správne riešenie) a divergentné (hľadá viac i nekonečne množstvo riešení) myslenie.