Zmyslové vnímanie u detí predškolského veku
Zmyslové vnímanie je schopnosť ľudského organizmu prijímať rôzne informácie z okolia. Spracovanie zmyslových vnemov navyše prebieha cez centrálny nervový systém, ktorý určuje, akým spôsobom dieťa prijíma, organizuje a spracováva informácie získané cez zmyslové vnímanie. Dieťa je potom schopné na zmyslový podnet reagovať vhodným pohybom či konaním. Nedostatky vo fungovaní zmyslového vnímania môžu viesť k problémom v každodennom živote, učení, hre, sociálnych zručnostiach a správaní. Je preto veľmi dôležité, sledovať rozvoj dieťaťa v tejto oblasti.
Zmyslové vnímanie sa v ranom detstve vyvíja veľmi rýchlo, pretože deti spoznávajú svet a sú vystavené obrovskému množstvu zmyslových podnetov. Už pred dosiahnutím jedného roku života je dieťa schopné vnímať hĺbku, rozlišovať farby a niekoľko zvukov a druhov povrchov. Zmyslové vnímanie sa u detí predškolského veku naďalej vyvíja a deti si osvojujú nové zručnosti, ktoré im umožnia naučiť sa v škole čítať a písať.
Tým, že dieťa zaznamenáva, skúma, experimentuje a porovnáva predmety a javy, ktoré ho obklopujú, formujú sa predstavy dieťaťa o týchto predmetoch a javoch, ich vlastnostiach a funkciách. Týmto spôsobom – potvrdzovaním už získaných predstáv a vytváraním nových – si dieťa buduje svoju osobnú skúsenosť so svetom, ktorá prostredníctvom zmyslových vnemov napomáha celkovému rozvoju dieťaťa. Zrak, sluch, čuch, hmat a chuť sú zmysly, ktoré fungujú ako vstupy na spracovanie tvarov, farieb, vôní, zvukov, teploty, polohy, chuti a ďalších vlastností vonkajšieho sveta.
Vnímanie je kognitívny proces skúmania vlastností predmetov a javov. Celkový obraz sa začína formovať v mysli dieťaťa ako mentálna reprezentácia, predstava, vonkajšieho sveta. Tieto idey/myšlienky sa hromadia v mysli dieťaťa a budú použité ako základ na tvorbu konceptov, imaginárnych predmetov a proces umeleckého vyjadrenia a hry. Zmyslové podnety súčasne prichádzajú aj z vlastného tela a budujú základy pre vnímanie telesnej schémy a priestorovú orientáciu. Zmyslové vnímanie slúži hlavným funkciám, ako napr.:
Získavanie vedomostí - zmyslové vnímanie slúži k získavaniu vedomostí o svete, takže sa dá povedať, že je súčasťou kognitívnych procesov. Cez zmysly sa dieťa orientuje v okolí a získava prístup k informáciám o veľkom množstve vlastností.
Funkcie, ktoré podporujú povedomie o reálnosti okolitého sveta – uisťovanie sa o stabilite a predvídateľnosti okolitého sveta prostredníctvom systému zmyslového vnímania je pre dieťa neustále prebiehajúci proces. Pojem o realite je často prežívaný akoby proces v pozadí, ale ide o proces skutočne dôležitý – tento postup prispieva k zaisteniu stability intelektuálnych a emocionálnych vzťahov, do ktorých myseľ dieťaťa vstupuje.
Stimulačná funkcia – ide o potrebu dieťaťa prežívať silné a rôznorodé zmyslové zážitky. Tieto slúžia ako stimulanty, ktoré zvyšujú celkovú kapacitu dieťaťa. Monotónne prostredia bez dostatočných meniacich sa zmyslových podnetov môžu mať za následok takzvanú „senzorickú depriváciu“, ktorá následne vedie k slabosti, apatii, odcudzeniu, nedostatku iniciatívy,niekedy až k celkovému vývinovému zaostávaniu.
Motivačná funkcia – ide o motivačné aspekty samotného vnímania. Vnímanie jednotlivými zmyslami má citový dopad. Afektívna zložka nikdy v rámci zmyslového vnímania nevymizne a je zodpovedná za príjemné či nepríjemné odtiene pocitov. Predmety taktiež v dieťati prebúdzajú záujem a odhodlanie, ktoré u malých detí môžeme často pozorovať – chcú sa dozvedieť všetko o tom, čo vidia a počujú – s predmetmi manipulujú všetkými možnými spôsobmi, experimentujú a objavujú.
Zmyslové vnímanie v predškolskom veku
Zmyslové vnímanie v predškolskom veku je základom pre rozvoj školských a sociálnych kompetencií. Rozvoj zmyslov v tomto veku zabezpečuje základ pre neskoršie osvojovanie školských zručností, ktorými sú čítanie, písanie, počítanie a ďalšie. V tomto období sa tiež začínajú prejavovať sociálne zručnosti – komunikácia s rovesníkmi, kooperatívna hra.V nasledujúcom texte budú opísané čiastkové aspekty zrakového, sluchového a hmatového vnímania, ktoré prispievajú k rozvoju dieťaťa.
- Zrak – zahŕňa vnímanie farieb, tvarov (bez ohľadu na veľkosť, farbu či uhol pohľadu), priestorové vzťahy, vizuálnu analýzu a syntézu (schopnosť odlíšiť časti od celku – napr. schopnosť vnímať jednotlivé písmená, z ktorých sa skladá slovo), vizuálne dopĺňanie (zahŕňa schopnosť poznania známeho, čiastočne zakrytého predmetu), vizuálne koncepty (schopnosť tvoriť myšlienkové zobrazenie a obrazy na základe informácií, skúsenosti, skúmania), vizuálne rozlišovanie (schopnosť rozlišovať detaily alebo polohu predmetu v priestore), držanie sa modelu orientovaného na zrak, ktorý sa opakuje (sledovanie predmetov v určitom poradí). Všetky tieto zručnosti potrebujú pre rozvoj trénovanie a opakovanie.
- Sluch – rozlišujeme nasledujúce vlastnosti:
- schopnosť všimnúť si konkrétne zvukové signály (alebo to, že tieto signály chýbajú),
- rozlišovanie zvukových signálov (rozpoznanie toho, či sú dva alebo viacej zvukov zhodné alebo rozdielne, zahŕňa taktiež sluchovú analýzu a syntézu)
- identifikácia zvukových signálov (rozpoznanie ich obsahu),
- porozumenie (najvyššia úroveň sluchového spracovania – schopnosť rozumieť a prijímať informácie, ktoré dieťa získava).
Pokiaľ niektorá z týchto funkcií chýba alebo je poškodená či nedostatočne rozvinutá, môže to viesť k problémom v sociálnej interakcii, aj k ťažkostiam s osvojovaním školských zručností a s porozumením inštrukcií. - Hmat – cez kožu získavame podnety z vonku (hmatové vnímanie). Ide o jeden zo spôsobom, akým sa učíme. Je dôležité, aby deti v predškolskom veku mali skúsenosti s rôznymi povrchmi, tvarmi a textúrami. Aby sa dieťa cítilo komfortne, je potrebné pri predstavovaní hmatových vnemov postupovať v správnom poradí.
Začíname so suchými textúrami – piesok, fazuľa, ryža, drevené predmety, tráva, listy atď. Následne prechádzame na „stredné“ textúry (tieto nie sú suché, ale zároveň sa nelepia na kožu dieťaťa) – plastelína, uvarené a vychladnuté cestoviny. Posledným typom textúr sú takzvané textúry „špinavé“ – také, ktoré sa lepia na povrch – bahno, pena na holenie, puding, farby na maľovanie prstami. Pomocou týchto rôznych textúr môžeme povzbudzovať rôzne tvorivé činnosti – maľovanie, modelovanie z plastelíny, pomenovanie toho, aká je textúra na dotyk a čo sa s ňou dá robiť.
Dobrým príkladom toho, ako hmatové vnímanie pomáha pri procese učenia je, keď sa dieťa učí počítať na počítadle. To umožňuje pochopenie matematických princípov cez hmatové učenie a získavanie vedomostí.