Hrubá motorika

Hrubá motorika zahŕňa pohyby väčších svalov paže, nohy a trupu. Často ide o činnosti, ktoré zahŕňajú: chôdzu, beh, skákanie cez švihadlo, skákanie, hádzanie, šplh atď. Rozvoj hrubej motoriky ovplyvňuje rozvoj jemnej motoriky, orientácie na telesnej schéme a priestorovej orientácie. Veku primeraný rozvoj hrubej motoriky deťom taktiežpomáha v socializácii, pretože im umožňuje zapojenie do spoločných hier s ostatnými deťmi.

S rastom tela sa ťažisko posúva smerom dole do trupu. Výsledkom toho je lepšia rovnováha tela, ktorá dieťaťu umožňuje získať nové zručnosti, ktoré zapájajú väčšie svalové skupiny. Do druhého roku života vedia deti viac-menej len behať a skákať. Tým, že silnejú nohy a poskytujú väčšiu oporu, slobodnejšie je experimentovanie s novými pohybmi rúk – hádzanie a chytanie lopty, jazda na trojkolke/bicykli, hra s obručou atď. Pohyby začínajú postupne zahŕňať celé telo a na konci predškolského obdobia už deti majú výdrž aj rýchlosť v pohybe.

Synchronizované pohyby veľkých svalových skupín sú výsledkom takzvanej bilaterálnej integrácie – schopnosti koordinovať obe polovice tela zároveň. Nevyhnutnou podmienkou je dobrá vzájomná komunikácia oboch mozgových hemisfér. Bilaterálna koordinácia sa vyvíja v nasledujúcich fázach:

1. Symetrická bilaterálna integrácia – obe polovice tela sú zapojené do vykonávania zrkadlových pohybov (napr. tlieskanie rukami).
2. Recipročná bilaterálna integrácia – obe polovice tela sa zúčastňujú na pohyboch v opačnom smere (napr. preťahovanie rúk v opačných smeroch).
3. Asymetrická bilaterálna integrácia – každá časť tela hrá rolu pri vykonávaní komplexných pohybov (napr. dieťa kope do lopty).
4. Prekročenie „stredovej čiary“ (geometrický stred tela) – táto zručnosť zahŕňa schopnosť pohnúť rukou/nohou do poľa pôsobnosti opačnej končatiny; napr. skríženie nôh, kreslenie krížiacich sa priamok bez výmeny ruky, ktorá kreslí atď.

Úspešné zvládnutie písania, kreslenia, čítania súvisí s poslednými dvomi fázami vývinu bilaterálnej integrácie (asymetrickou bilaterálnou integráciou a prekračovaním stredovej čiary).

Jemná motorika

Jemná mototrika zručnosti pozostáva z koordinácie pohybov drobných svalových skupín ruky a prstov. Dostatočná úroveň jemnej motoriky je podmienkou pre úspešné zvládanie písania, strihania, používania príboru, skladania puzzle, zaväzovania šnúrok, obliekania/vyzliekania atď. U detí existuje spojenie medzi úrovňou zvládnutia jemných motorických zručností a vývinom reči. Rozvoj jemnej motoriky je taktiež niektorými odborníkmi spájaný s rozvojom pozornosti, pamäte a myslenia.

Takmer všetky činnosti vyžadujúce jemnú motoriku vyžadujú takzvanú „vedúcu ruku“ a „podpornú ruku“. Dominantná ruka sa často začne prejavovať okolo tretieho až štvrtého roku života, ale k ustáleniu dominancie dochádza až okolo roku šiesteho či siedmeho. Dominantná ruka je tá, ktorá vykonáva úkon – strihanie nožničkami, písanie či kreslenie ceruzkou alebo perom – zatiaľ čo podporná ruka činnosť stabilizuje – drží list papiera alebo ním podľa potreby otáča. Kvalitu týchto činností ovplyvňuje taktiež úchop, ktorý dieťa používa. Existuje niekoľko typov úchopu podľa fázy vývinu dieťaťa:

Pokroky v jemných motorických zručnostiach môžu osoby poskytujúce starostlivosť sledovať v dvoch hlavných oblastiach:

1. sebaobsluha a starostlivosť o vlastné telo,
2. výtvarné činnosti (najmä kresba).

Kreslenie

S rastúcou schopnosťou dieťaťa mentálne si vizualizovať a „vidieť“ svet okolo seba začínajú ich kresby „dávať zmysel“. V hre sú aj ďalšie faktory, ktoré v kombinácii s rozvíjajúcimi sa jemnými motorickými zručnosťami majú dopad na to, ako sa menia kresby detí. Dieťa si napríklad začína uvedomovať, že kresba môže plniť účel symbolu, zlepšuje sa taktiež jeho schopnosť si kresbu rozvrhnúť a správne ju orientovať v priestore.

Rozvoj kresby taktiež súvisí s tým, aké významné je umelecké vyjadrenie v danej kultúre. 

Pokroky dieťaťa v oblasti kreslenia sa často dejú v určitých fázach:

1. Čmáranice – najskôr je zobrazenie obsiahnuté skôr v gestách ako vo výsledných tvaroch zachytených na papier. Deti pohybujú výtvarným náčiním a sledujú zanechané stopy. Zaujímavejší je skôr pohyb samotný než výsledok.
2. Prvé realistické zobrazenia – okolo tretieho roku života sa z detských čmáraníc stávajú obrázky. Dieťa často urobí pomocou farbičky gesto, všimne si, že nakreslilo rozpoznateľný tvar a tento tvar pomenuje. Len málo detí vo veku troch rokov spontánne nakreslí niečo tak, aby ostatní spoznali, čo obrázok znázorňuje. Avšak keď si dospelí kreslia s deťmi a ukazujú im podobnosti medzi kresbou a reálnymi predmetmi, obrázky predškolákov začnú byť viac zrozumiteľné a podrobné.
3. Realistickejšie obrázky – začínajú sa objavovať postupne s tým, ako sa lepší vnímanie dieťaťa, jazykové schopnosti (schopnosť popisovať vizuálne detaily), pamäť a taktiež jemné motorické zručnosti. Päťročné a šesťročné deti kreslia zložitejšie obrázky, ktoré obsahujú konvenčnejšie ľudské a zvieracie postavy, pri ktorých je odlíšená hlava od tela.
   

Prvé písanie písmen 

Deti v predškolskom veku najskôr nerozlišujú písanie od kreslenia. Keď sa snažia písať, čmárajú rovnako, ako keď sa snažia kresliť. Okolo štvrtého roku života už písanie začína javiť známky dištinktívnych znakov tlačených písmen, ako napríklad oddelené tvary usporiadané do riadka. Deti do písania často zapájajú obrázkové prvky – napríklad koliesko pre znázornenie slova „slnko“. Len postupne, medzi štvrtým a šiestym rokom života, si deti začínajú uvedomovať, že písmo znázorňuje reč. Prvé pokusy niečo napísať u detí predškolského veku často zahŕňajú ich vlastné meno. 

Rozdiely medzi pohlaviami

V ranom detstve sú evidentné rozdiely v motorických zručnostiach medzi pohlaviami. Chlapci sú vpredu pred dievčatami pri zručnostiach, ktoré zahŕňajú silu. Vo veku piatich rokov skáču chlapci o niečo ďalej, behajú o niečo rýchlejšie a dohodia loptu o niečo ďalej než dievčatá. Dievčatá majú navrchpri činnostiach vyžadujúcich jemnú motoriku a tiež pri niektorých hrubých motorických zručnostiach, ktoré vyžadujú kombináciu dobrej rovnováhy a pohybov nôh, ako napríklad poskakovanie a preskakovanie.